Iracké voľby pozorne sledovali aj hlavy arabských a moslimských krajín. Nerozhodovalo sa len o Iraku, ale aj o ich budúcnosti. Optimistický výklad irackých volieb hovorí, že po Blízkom východe začala kráčať demokracia. Oni jej budú musieť minimálne pootvoriť dvere.
Arabskí vládcovia si nedovolili povedať, že voľby sú zlá vec. Preto radšej kritizovali nepriamo: spomínali amerických okupantov a obete niekoľkých teroristických útokov, ku ktorým počas volieb došlo. Hovorili tiež, že voľby sú len prvý krok. Rovnako ako, keď pri palestínskych voľbách tvrdili, že všetko bude v poriadku, až keď budú mať Palestínčania vlastný štát.
Denník International Herald Tribune upozornil, že dve hlavné arabské televízne stanice al-Džazíra a al-Arabíja zvolili iný prístup: v nedeľnom vysielaní hovorili najmä o voľbách, analyzovali. Volebné násilie si všímali len okrajovo.
Neoficiálne arabské médiá a nezávislí analytici si myslia, že napriek nedostatkom boli voľby niečím mimoriadnym. Podľa nich vytvoria tlak na vlády v Egypte, Jordánsku, Saudskej Arábii či dokonca v Sýrii, aby aspoň predstierali, že aj im ide o reformy. Očakávať, že sa arabské režimy položia zvnútra a na popud vládnucej elity, je však podľa nich naivné.
Nie všetci obyvatelia arabských krajín sú presvedčení, že taká demokracia, akú zavádzajú Američania v Iraku, je správna. "Je to len dekorácia, nová iracká vláda bude slúžiť americkým a izraelským záujmom," cituje agentúra AFP jordánskeho obchodníka Mohamada Fakriho.
Ľudí v arabských krajinách sústavne masírujú oficiálne médiá, ktoré vysvetľujú, prečo voľby a reformy nie sú dobré. Počúvajú, že pokrok musí byť postupný.
Príkladom je Saudská Arábia, kde budú vo februári po viac ako 40 rokoch voľby. Síce len komunálne a bez účasti žien, ale oficiálne médiá sú nadšené. Dokonca povzbudili aj miestne ženy: "Ich kráľovské výsosti dúfajú, že aj ženy raz dostanú právo voliť."
Voľby budú tento rok aj v Egypte. Vo funkcii znovu potvrdia prezidenta Husního Mubaraka, ktorý vládne už 24 rokov. V nedeľu, krátko po uzavretí irackých volebných miestností sa ho reportéri pýtali, či nechce zmeniť ústavu tak, aby mohlo kandidovať viac uchádzačov. "Neurobím žiadnu zmenu, ktorá by znamenala čierny deň pre Egypt," odpovedal Mubarak.
Voliť bude aj Libanon kontrolovaný Sýriou. Pozorovatelia už teraz hovoria, že slobodné voľby to rozhodne nebudú.
Arabskí lídri z krajín s prevažne sunnitskou populáciou sa viac ako o význam irackých volieb zaujímali, či sunniti zostanú pri moci. Študent politických vied z Jemenu, ktorý nechcel prezradiť svoje meno, reportérovi AFP povedal: "Zaujímavé, že sa starajú o práva Iračanov a naše ich netrápia." JANA MIKUŠOVÁ
