Ministri financií G7 sa dohodli, že odpustia chudobným štátom prakticky všetky dlhy. Nebudú však postupovať plošne, ale prípad od prípadu. Ich hlavnou požiadavkou je, aby pomoc nebola zneužitá a neskončila na súkromných účtoch vládcov. Toho sa však boja Spojené štáty, ktoré tvrdia, že oddlženie je možné zaistiť aj iným spôsobom.
Európski členovia G7 avizovali, že v Európe zavedú novú daň, z ktorej budú oddlženie financovať. Predstavujú si to tak, že zvláštnu daň uvalia napríklad na palivo kerosen, ktoré používajú lietadlá. Tento návrh má silnú podporu, povedal luxemburský minister financií Jean-Claude Juncker.
Francúzsky minister financií Hervé Gaymard len povedal, že verí v rýchlu akcieschopnosť Európy v snahe pomôcť chudobným z biedy a dlhov, žiadny konkrétny návrh ale nepredniesol. "Cítim, že v Európe je vôľa veci rýchlo riešiť, neviem ale povedať, aká forma zdanenia by bola prijateľná," povedal Gaymard.
Taliansko a Nemecko neboli návrhu na odpustenie všetkých dlhov veľmi naklonené. Taliansky minister hospodárstva Domenico Siniscalco výsledok schôdzky zhrnul do niekoľkých viet: "Čo sa týka pojmov, začali sme na 100 percentách, z toho sa stalo 'do 100 percent', a nakoniec máme termín 'až 100 percent'."
Členovia G7 však nevymysleli, ako odpustenie technicky zrealizujú. Dlhy totiž nebude možné len tak škrknúť. Najväčší veritelia ako Medzinárodný menový fond a Svetová banka, preto musia navrhnúť, ako sa dlhy uhradia. Do úvahy prichádza napríklad odpredaj časti zlatých rezerv fondu, čo sa však nepáči Američanom.
Postoj Spojených štátov je však kľúčový, pretože môžu váhou svojich hlasov predaj zlatých rezerv de facto vetovať. Opatrná v podpore návrhu predať zlaté rezervy bola aj Kanada, ktorá je kľúčovým producentom zlata.
Najviac chudobných štátov leží v Afrike a len subsaharská oblasť dlhuje takmer 70 miliárd dolárov (viac ako 2 bilióny Sk). Bohaté státy už v minulosti niekoľkokrát sľúbili, že do roku 2015 zbavia Afriku chudoby a dlhov, zatiaľ ale neurobili veľa, aby tento sľub dodržali. (čtk, pcs)
