V dikcii rímskokatolíckej cirkvi sa síce výraz "katolícky" chápe ako "celosvetový", ale ak ide o vlastné mocenské srdce tejto cirkvi, o vatikánsky mestský štát, potom je to niečo celkom iné. Ide o uzavreté a starostlivo strážené územie, do ktorého sa prakticky nedá preniknúť.
Typickým príkladom, ako prísne sú strážené vatikánske "tajomstvá", sú súčasné bezpečnostné opatrenia okolo chorľavého pápeža Jána Pavla II. Je tu však aj mnoho neobjasnených prípadov z minulosti.
Napríklad náhly skon pápeža Jána Pavla I. v roku 1978 iba po 33 dňoch pontifikátu dal vo svete podnet na úvahy, že nešlo o prirodzenú smrť, ale že bol "eliminovaný".
Pápež údajne vedel príliš veľa o rozsiahlom bankovom škandále, ktorý zasiahol Taliansko. Ako sa neskôr ukázalo, bola do neho zapletená aj Vatikánska banka. Vatikánske úrady dokonca odmietli vydať "do talianskeho zahraničia" svojho občana, amerického arcibiskupa Paula Marcinkusa, ktorý Vatikánsku banku v čase škandálu viedol.
Neobjasnené zostáva aj zmiznutie vatikánskej štátnej príslušníčky, pätnásťročnej Emanuely Orlandiovej. Tá je nezvestná od roku 1983 a doteraz sa po nej nepodarilo nájsť žiadnu stopu. Objavili sa však špekulácie, že dievča uniesli, aby poslúžilo ako rukojemníčka vo výmene Mehmeta Aliho Agcia. Ten sedel už dva roky v talianskej väznici pre pokus o vraždu pápeža Jána Pavla II.
Ďalšou tajomnou históriou Vatikánu je udalosť z roku 1998. V byte veliteľa Švajčiarskej gardy boli vtedy nájdené tri zastrelené osoby: veliteľ, jeho manželka a jeden mladý príslušník gardy. Vatikánske úrady zatiaľ neposkytli žiadne vysvetlenie, ktoré by túto čudnú záležitosť aspoň náznakom objasnilo. (čtk/ap)
