BRATISLAVA - Bratislavský župan Ľubo Roman si myslí, že pre bratislavocentrizmus sa hlavné mesto dostáva do izolácie. Rovnakú výhradu môžu teraz mať aj občania ostatných troch okresov v kraji. "Bratislava so 420-tisíc obyvateľmi sa môže stať bez tohto zázemia provinčným mestom, akých je v Európe dosť," vyjadril sa Roman. Reaguje tak na iniciatívu mesta a mestských častí vyčleniť v novom zákone Bratislavu ako samostatný kraj.
Klub starostov Bratislavy navrhol zlúčiť orgány mesta a kraja a vynechať v decembri regionálne voľby v Bratislave. Predĺženie volebného obdobia si však bude vyžadovať novelizáciu ústavných zákonov, upozorňuje Roman. Okrem toho by občania právom namietali, že si volení zástupcovia chcú ešte na jeden rok podržať svoj mandát.
"Starostovia chránia lokálne záujmy bez ohľadu na to, aký to bude mať vplyv na ekonomiku celého regiónu," tvrdí Roman. Ak by podľa neho v Bratislavskom samosprávnom kraji došlo k takej radikálnej zmene, projekty na čerpanie peňazí z fondov EÚ by stratili legitimitu a posunuli by sa na roky 2007 až 2013.
Primátorov a starostov v okresoch Malacky, Pezinok a Senec sa podľa Romana nikto nespýtal, či sa s návrhom stotožňujú. "A podľa mojich informácií sú ich reakcie negatívne," hovorí župan. Bratislava sa podľa neho postupne stáva kultúrno-administratívno-obchodným centrom. Svedčí o tom znižujúci sa počet jej obyvateľov, ktorý v okolitých okresoch, naopak, stúpa.
Na magistráte už pracuje prípravný tím, ktorého úlohou je zostaviť nový zákon o Bratislave. Starostovia zaviazali primátora, aby návrh predložil do vlády v marci. Mesto i mestské časti chcú dosiahnuť jeho schválenie v parlamente do konca roka.
Bratislavský samosprávny kraj dnes tvoria okrem Bratislavy okresy Malacky, Pezinok a Senec. Po schválení zákona o fiškálnej decentralizácii sa ukázala nespokojnosť hlavného mesta i jeho častí s týmto usporiadaním, najmä s financovaním. (lin)
