Bývalé Sorosovo centrum pre súčasné umenie, dnes Nadácia - centrum pre súčasné umenie, okrem rôznorodej podpory mladého umenia založila v roku 1999 vydavateľskú edíciu SCCAN. Edícia je zameraná na publikovanie katalógov výstav organizovaných nadáciou a odborných teoretických kníh. Za päť rokov vyšlo z tejto aktivity niekoľko publikácií, ktoré zapĺňali biele miesto v teoretickej reflexii umenia na Slovensku. Spomeňme iba Znepokojené múzy Juraja Mojžiša, Umelec v klietke Jána Bakoša či Terény Radislava Matuštíka.
Kniha Kritické pojmy dejín umenia, zostavovateľov Roberta S. Nelsona a Richarda Shiffa, amerických profesorov dejín umenia, je zatiaľ posledným publikačným príspevkom nadácie. Tri roky trvalo, kým sa nadácii podarilo vydať knihu, a to v spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Aj keď kniha prinášajúca výklad k pojmom z oblasti teórie dejín umenia je podľa slov jedného z jej zostavovateľov určená študentom, jej vydanie je na Slovensku nebývalým počinom. Teórií, reflexií a nových výkladov dejín umenia je za posledných tridsať rokov vo svete pomerne dosť, avšak domáci záujemca o umelecké dianie, jeho históriu a rôznorodosť najaktuálnejších tendencií nemá veľa príležitostí, ako sa k týmto textom dostať, nieto sa nimi ešte v cudzom jazyku krvopotne lúskať.
Horúca novinka objasňuje terminológiu, ktorá sa používa v teórii od 70. rokov minulého storočia. Pomáha zorientovať sa všetkým, ktorí sa o umenie zaujímajú po profesionálnej stránke, ale aj všetkým záujemcom o súčasné dianie. Nie je to encyklopédia, výklad je uchopený cez eseje, ktoré objasňujú a komentujú dvadsaťdva pojmov, ako sú reprezentácia či znak, vysvetľuje terminológiu poukazujúcu k sociálnemu aspektu umenia - krása, škaredosť, rod, ale aj často používané termíny odkazujúce na históriu, teda modernizmus, avantgarda, pamäť.
Vybrané texty pochádzajú z pera špičkových profesionálov a profesorov z renomovaných vysokých škôl a inštitútov ako David Summers, Wolfgang Kemp, Donald Preziosi či Amelia Jonesová.
Ku kladom publikácie patrí aj snaha o zachovanie precíznosti a odbornosti. Preklad korigovali filozof Miroslav Marcelli, historik umenia Ivan Gerát či teoretička a kritička umenia Mária Orišková. Zbierka ponúka aj prehľady publikovanej literatúry k daným témam vo svete. Vyčítať sa jej dá neuvedenie časového údaju o vzniku textov jednotlivých esejí, keďže originál vyšiel pred ôsmimi rokmi.
Vo svete sa publikujú desiatky kníh venované dejinám a teórii umenia. Aj napriek tomu sa vyjadruje jeden zo zostavovateľov tejto publikácie, že počet a škála vydavateľských počinov venovaných teoretickej reflexii dejín umenia v porovnaní s literatúrou, kultúrnymi štúdiami alebo históriou ostávajú obmedzené. Komentovať situáciu na Slovensku, kde aj kniha primárne určená pre študentov (amerických škôl) musela za neľahkých podmienok vznikať tri roky, radšej nebudeme. Stačí len dodať, že na Slovensku sa tento počin dá porovnať s objavením studne na púšti.
