Aké máte prvé spomienky na Vianoce?
„Čím som bol menší, tým sa mi zdali byť romantickejšie, krajšie. Najkrajšie boli vtedy, keď som naozaj čakal Ježiška a úprimne som mu písal list. Naši robili všetko pre to, aby som čo najneskôr zistil, ako je to naozaj. Pubertálne Vianoce už boli o hľadaní, kde, v ktorej skrini sa nachádzajú darčeky. Malo to tiež svoje čaro, ale už to nebolo ono.“
Na ktoré spomínate najradšej?
„Detské zatieňujú ostatné.“
Vaši rodičia pochádzajú z veľkej rodiny. Schádzali ste sa všetci na sviatky?
„Tí, čo žili v Považskej Bystrici, mali dvojizbové byty – tam by sme sa nepomestili. Ja som poznal už iba starú mamu. Ľutujem, že som nezažil starého otca – vraj to bol veľmi vtipný a veselý človek, po ktorom jeho deti zdedili to komediantstvo. So Zuzkou, ktorá vyrastala v Bratislave, sme sa stretli len občas, možno v lete, lebo Jožko mal chatu pri Púchove. Od nej mám aj prvé rifle. Do smrti na to nezabudnem – mal som prvé rifle na dvore!“
Každá rodina má svoje osobitné zvyky. Aké boli tie „kronerovské“?
„My deti sme robili dopoludnia stromček a neotravovali sme mamu. So sestrami sme ho ozdobovali pri pozeraní rozprávok. Medzitým sme chodili mame kradnúť z toho, čo pripravovala. Večera mala neopakovateľnú atmosféru. My, deti, sme sedeli s otcom pri stole a potom sa zhaslo svetlo. Svietil iba stromček a mama prišla z kuchyne ožiarená sviečkou a s veľkým sitom, v ktorom sa osieva múka – v ňom mala oplátky, med, oriešky, jabĺčka. Trikrát zaklopala a otec trikrát povedal: Vstúpte! To bolo strašidelné aj vzrušujúce. Keď vošla, zavinšovala nám pekné sviatky, dala nám oplátky a jabĺčka, med, urobila na čele krížik, orechy hádzala do kúta a otec jej každý rok povedal: Nerozbi televízor! A my sme sa na tom smiali. Potom sme sa modlili Otčenáš, otec zakaždým zabudol slová, a to nám zase bolo smiešne, už sme na to čakali… Naše chichotanie sa však nepáčilo mame. Potom sme vzrušene rýchlo jedli, aby sme sa dostali k darčekom.“
Čo ste jedávali?
„Rybu, šalát a otec jedol kapustnicu.“
Aké sú vaše tradície dnes – zrejme v modifikovanej podobe?
„Niektoré veci som si určite zobral z rodičovského domu. Ostal mi zvyk dávať peniaze pod obrus… Keď som ešte žil so svojou rodinou, tak sme sa o to usilovali.“
Čo pre vás tento čas znamená?
„Momentálne, že máme pár dní voľno. Posledné roky sa vždy usilujem odísť do hôr, vyhnúť sa predvianočnému stresu. Dá sa tomu veľmi ľahko predísť. Stačí ísť preč. Pre mňa sú Vianoce príjemným oddychom.“
Štedrá večera v hoteli?
„Je to skôr chata, kde chatár s chatárkou sú takí fantastickí a milí ľudia, že sa u nich cítim, akoby som bol u rodiny.“
Aké knihy si so sebou vezmete?
„Nedávno som dočítal Harryho Pottera 4. Škoda. Predčasom znovu vyšla kniha Iľfa a Petrova 12 stoličiek, kúpil som si ju a po dlhom čase som ju znovu začal čítať. Nie som si však istý, či si tam zoberiem knižku. Pri chate je lyžiarsky svah, je tam sauna, bazén, príjemní ľudia, dobré víno. Bude čo robiť.“
