Všetko sa však môže zmeniť: nedá sa vylúčiť, že Mahdiho obetujú ďalším dohodám či kompromisom. Každé dôležité personálne rozhodnutie v Iraku si totiž vyžaduje dvojtretinovú podporu parlamentu. Tú nemá nikto.

O tom, že prezidentom by mal byť Kurd Džalál Talabání sa hovorilo hneď po skončení volieb. No ani on ešte nie je za vodou. V jeho prospech hrá, že irackým prezidentom by bol Kurd a nie väčšinový Arab. To by Irak katapultovalo medzi "lepšie" krajiny.

Rozdeľovanie funkcií by nemalo obísť ani irackých sunnitov, ktorí vo voľbách stratili, čo sa dalo. Ich človek by mohol podľa všetkého viesť dočasné Národné zhromaždenie.

Mahdi (62) aj Talabání (72) sú známi ako odporcovia režimu Saddáma Husajna. Obaja takisto majú vzťahy s Iránom, čo nie je príjemné hlavne irackým sekulárnym liberálom. O oboch sa hovorí ako o umiernených.

Mahdi prešiel podobným vývojom ako mnohí blízkovýchodní intelektuáli: oslovil ho panarabizmus, neskôr marxizmus až skončil ako islamista. Hoci bol členom strany Baas, Saddáma Husajna úprimne nenávidel. Aj preto, že sa dal dokopy s komunistami. Pre syna ministra za čias monarchie s francúzskou výchovou bol jedinou cestou islam. Od 70. rokov žil prevažne v Teheráne. Do Iraku sa vrátil v apríli 2003.

Džalál Talabání je lídrom Vlasteneckého zväzu Kurdistanu. V politike je od 50. rokov minulého stročia a stál za viacerými kurdskými revoltami. Kurdi sú považovaní za silne proamerických: najprv však hľadali podporu v Iráne. (mik)