Paríž 27. decembra (TASR) - Poslanec za Zväz za francúzsku demokraciu (UDF) a bývalý minister kultúry aj obrany Francois Léotard bol vymenovaný za generálneho inšpektora financií. Mal by sa vzdať poslaneckého mandátu, konštatuje denník Le Figaro.
V októbri po štyroch mesiacoch odovzdal mandát osobitného vyslanca Európskej únie v Macedónsku Alainovi Leroyovi. Vymenovaním do funkcie generálneho inšpektora financií sa končí jeho politická kariéra, poznamenáva denník.
Bývalý predseda UDF F. Léotard opúšťa politickú scénu zostarnutý, zranený a unavený, píše Le Figaro. "Končím s politikou. Som rád. Obrátil som list," uviedol sám Léotard. Ešte pred niekoľkými mesiacmi jeho verní politickí stúpenci konštatovali, že jedného dňa bude veľkým zjednocovateľom jednotlivých zložiek UDF na troskách neúspechu Francoisa Bayroua a Alaina Madelina v prezidentských voľbách na jar budúceho roku. Léotard bol už myšlienkami inde a venoval sa písaniu knihy, ktorú má vydavateľstvo Grasset publikovať v januári. Léotard chce naplniť svoj sen o ďalšom, literárnom živote.
Politika bývalého predsedu UDF už nezaujíma. Nechce viac byť "nástupcom" za Alainom Juppém, ani "komorníkom" Bayroua. Už na získanie mandátu v Macedónsku musel vynaložiť veľa síl. Tých mu neostáva veľa. Vzdal sa mandátu starostu mesta Fréjus, aj predsedníctva v UDF. Po približne 25 rokoch v politike, keď začínal vo voľbách do mestského zastupiteľstva v roku 1977, si už nedostatok síl musel uvedomiť, píše denník. V politike urobil len "brilantnú kariéru", ale nestala sa mu životným naplnením. To mu niektorí priatelia vyčítali. Na to im odpovedal: "Nie som fascinovaný, ani netúžim po moci ako iní." Napriek tomu mal talent, zdôrazňuje denník.
V 80. rokoch bol "Kennedym na francúzsky spôsob". Dosiahol mediálny úspech a s odstupom času možno povedať, že v roku 1988, tým že nekandidoval v prezidentských voľbách, stratil svoju životnú šancu. Vždy podporil iných predstaviteľov pravice, napríklad Simone Veilovú, alebo Raymonda Barra. Jacques Chirac ho v roku 1986 urobil ministrom kultúry. Na čele rezortu kultúry bol nevýrazný, lepší bol ako minister obrany.
V 90. rokoch na neho dopadla sieť mediálno-justičnej mašinérie a už ho nepustila. Léotard bol súdne stíhaný, obvinený a súdený. Jeden z jeho blízkych spolupracovníkov konštatoval, že Léotarda politicky zničili preto, lebo bol veľmi talentovaný. Minimálne o česť ho pripravili autori knihy o zavraždenej poslankyni Yann Piatovej. Uviedli, že vraždu objednal Léotard spolu s Jeanom-Claudom Gaudinom. Nikdy sa to nedokázalo.
