Všetko navyše komplikuje fakt, že kľúčový hráč vládnej drámy - kurdská koalícia - sa ani včera zatiaľ jasne nevyjadrila, koho v boji o kreslo premiéra podporí: či kandidáta náboženskej časti víťazného Zjednoteného irackého spojenectva Ibrahima Džaafárího alebo súčasného premiéra Ijáda Allávího, ktorý sa snaží vytvoriť koalíciu sekulárnych strán.

Politická nestabilita znepokojuje aj Washington, ktorý na lídrov v Bagdade tlačí, aby sa dohodli. Američanom by viac vyhovoval Alláví - prejavil sa ako relatívne spoľahlivý partner, ktorý podpisuje americkým vojakom a irackej Národnej garde príkazy na operácie v odbojných mestách.

Džaafárí je síce irackým viceprezidentom a teda tiež spojencom Američanov, ale skôr formálne. S vojenskými akciami nesúhlasí a reprezentuje stranu, ktorá požaduje islamizáciu Iraku, čo vo Washingtone spôsobuje paniku.

Parlamentná matematika je teoreticky naklonená viac jemu. Ak sa však vzpriečia Kurdi a časť jeho koalície, nemusí mu členstvo v zoskupení, ktoré vyhralo voľby, zabezpečiť miesto šéfa vlády. Zjednotené iracké spojenectvo dostalo 140 hlasov. Ak by sa preňho rozhodli Kurdi so 77 hlasmi, Džaafárímu by to stačilo. Problém však je v tom, že si nemôže byť istý všetkými hlasmi Zjednoteného irackého spojenectva.

Jeho sekulárna časť dostala ponuku od Allávího na vytvorenie širokej koalície s Kurdmi a nezávislými. Aj táto koalícia závisí od kurdských hlasov a navyše by musela na svoju stranu dostať 38 poslancov Zjednoteného irackého spojenectva. O tom, či je to možné, sa zatiaľ len špekuluje. Jasnými kandidátmi na odchod sú však prívrženci Ahmeda Šalábího, ktorý sa po nátlaku vzdal vnútrostraníckych "primárok" na funkciu premiéra v prospech Džaafárího.

Nervozita víťaznej šíitskej koalície naznačuje, že to minimálne nie je vylúčené. V Bagdade sa špekuluje, že Zjednotené iracké spojenectvo Allávímu ponúka vstup do vlády. Vraj by dostal kľúčové ministerstvo obrany. Alláví tvrdí, že o ničom nevie.

Otázne je, čo budú chcieť za podporu jedného či druhého kandidáta Kurdi. Čoraz otvorenejšie hovoria o autonómii a kontrole nad Kirkúkom, kde sú obrovské ložiská ropy.

JANA MIKUŠOVÁ