BRATISLAVA - Kúpili ste si prostriedok podporujúci rast vlasov a ani po dvoch týždňoch nefunguje, napriek tomu, že reklama to sľubovala? Proti takýmto a podobným prípadom sa bude môcť brániť už aj európsky spotrebiteľ.

Brusel chce bojovať proti nekalým obchodným praktikám a klamlivým reklamným ťahom obchodníkov. V novej európskej smernici, ktorú koncom minulého týždňa schválil Európsky parlament, definoval, čo sú nekalé obchodné praktiky. Tie budú v budúcnosti obchodníkom zakázané.

Na zozname zakázaných praktík sa objavila aj spomínaná reklama na neúčinný prípravok na vlasy. Brusel by ju tak označil za klamlivú, a tým za zakázanú.

Tak isto nekalá by bola aj reklama propagujúca zľavu na tovar, ktorý obchodník v skutočnosti nemá na sklade v dostatočnom množstve. Práve za takéto správanie hrozí pokuta do dvoch miliónov korún obchodnému reťazcu Carrefour.

Nové európske pravidlá zakážu aj pyramídové hry alebo nevyžiadané ponuky posielané elektronickou poštou, telefonicky alebo faxom. Nedovolený by mal byť aj podomový predaj. Ako neprípustné hodnotí Európska komisia aj rôzne predajné akcie, na ktorých sa v zákazníkoch vzbudzuje dojem, že nie je možné odísť bez kúpy tovaru alebo podpísania kúpnej zmluvy.

Medzi nečestné a agresívne praktiky Brusel zaradil aj cielenú reklamu zameranú na deti, ktorá ich môže nabádať, aby požadovali reklamovaný výrobok od svojich rodičov. Deti sa totiž nepovažujú za dostatočne informovaných spotrebiteľov, lebo nevedia rozlíšiť medzi pravdou a klamstvom a nemôžu sa proti nemu brániť.

Nové európske pravidlá budú zabezpečovať spotrebiteľom rovnakú ochranu bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte si výrobok kúpi. Európska komisia si od toho sľubuje, že vzrastie dôvera spotrebiteľov, ktorí boli doteraz odrádzaní od nakupovania v zahraničí.

Rovnakými pravidlami by sa mal riadiť aj slovenský trh. "Táto smernica je pre Slovensko veľmi zaujímavá a pomôže výrazne posilniť právomoci spotrebiteľa. Do našej legislatívy by sme ju mali zahrnúť asi do jedného roka," povedala Zuzana Bírošová, riaditeľka odboru ochrany spotrebiteľa na ministerstve hospodárstva.

Povedomie o právach spotrebiteľa je na Slovensku stále nízke. "Občania sa len málokedy obracajú na spotrebiteľské organizácie. Zvyčajne zakročia len vtedy, keď to už presiahne určitú mieru," hovorí o svojich skúsenostiach Pavel Hraško zo Združenia slovenských spotrebiteľov.

Čo zakáže Brusel

Klamlivú reklamu:

* reklamu propagujúcu tovar, ktorý nemá obchod v dostatočnom množstve na sklade,

* používať na výpredaj označenie "likvidácia tovaru", ak obchodník skutočne nekončí,

* uvádzať, že predaj výrobku nie je zakázaný, ak v skutočnosti je,

* používanie reklamných článkov v médiách na propagáciu produktov bez toho, aby bolo vyznačené, že ide o reklamné články,

* vyhlasovať, že bezpečnosť spotrebiteľa alebo jeho rodiny je ohrozená, ak nezaplatí produkt,

* prevádzkovanie a propagácia pyramídových hier,

* podomový predaj.

Agresívne obchodné praktiky:

* požadovanie platby za tovary, ktoré si zákazník nevyžiadal alebo neobjednával (skrytý predaj),

* utváranie dojmu, že pristúpenie na kúpu nejakého produktu je nevyhnutné,

* tlačiť na kúpu nechceného tovaru telefónom, faxom alebo e-mailom,

* zameriavať sa pri propagácii produktov, ktoré poisťujú v nešťastí, na osoby, ktoré sú nejako postihnuté alebo vážne choré,

* cieliť reklamu na deti, ktoré sa nepovažujú za dostatočne informovaných spotrebiteľov, a nabádať ich, aby požadovali reklamovaný výrobok od svojich rodičov,

* označovanie výrobkov "zadarmo" alebo "grátis", ak sa viažu na kúpu iného, nevyžiadaného tovaru.