Daniela Belanová si zo vzťahu s násilníkom odniesla poškodené zdravie. FOTO - AUTORKA
Šťúplu, štyridsaťpäťročnú ženu zo Župkova čakajú ešte dve operácie na plastickej chirurgii. Skorigujú jej zdeformované ušnice a nosnú prepážku. Nejde však o zlyhanie prírody, ani o dôsledok náhodnej udalosti. Danielu zohyzdil jej druh. Odvolací senát Krajského súdu v Banskej Bystrici minulý týždeň potvrdil za týranie Daniely trest odňatia slobody na desať rokov pre štyridsaťročného Pavla Srnu zo Župkova pri Žarnovici. Doteraz bol päťkrát súdne trestaný, za týranie stál pred súdom už pred desiatimi rokmi.
Nešťastie za nešťastím
Daniela je rodáčkou zo Žarnovice. Do Župkova sa prisťahovala v januári pred dvadsiatimi šiestimi rokmi. "Vtedy som sa vydala za svojho manžela, postavili sme si dom a roky sme žili dobre," vracia sa do rokov mladosti. "Narodili sa nám dve dcéry, dnes má staršia 25 rokov a mladšia 24."
Jej manžel však začal mať psychické problémy. Bol na tom tak zle, že sa musel dvakrát liečiť v Kremnici. Všetko sa zdalo byť v poriadku. "Bolo to vo štvrtok," spomína si Daniela. "Ešte na obed mi hovoril, aby som išla po výplaty. Keď som prišla späť, jeho nebolo nikde. Nevrátil sa však ani o šiestej, keď brával lieky, tak sme ho začali hľadať." Našli ho na povale. Staršia dcéra pomáhala prerezať povraz, na ktorom visel. Po tomto zážitku však aj dievča skončilo v psychiatrickej liečebni.
Život však išiel ďalej, Daniela sa po nejakom čase spoznala so Srnom a dali sa dohromady. Už vtedy mal za sebou niekoľko sporov so zákonom.
Všetko bolo nejaký čas v poriadku. "Vlastne, kým stačili peniaze, bolo fajn. Keď došli, začalo byť horšie. Každý deň potreboval na cigarety, ale žili sme len z mojej podpory. Začal byť podozrievavý, žiarlivý na každého, kto sa mi pozdravil. Najprv to bola jedna facka, potom viac. Stále som si myslela, že to prejde, zvlášť, keď mi na druhý deň hovoril, že bol rozčúlený, že to nechcel. Verila som mu," hovorí Daniela.
Od strachu mlčala a trpela
Situácia sa zhoršovala, z občasných faciek sa stal dennodenný zvyk. Bolo jedno, či je noc, alebo deň. "Všetci videli, ako vyzerám, bol za mnou aj starosta, ale nemohla som nič povedať. Dozvedel by sa to a skončila by som ešte horšie. A keby len ja. Bála som sa o dcéru. Chcela som ho udať. Rozmýšľala som však, ako to urobiť, aby hneď skončil vo väzení, aby už nemohol nikomu ublížiť. Vôbec to nie je jednoduché. Raz volal starosta políciu. Pýtali sa ma, či sa druha bojím. No čo som mala povedať, keď ani len z auta nevystúpili a on mi stál za chrbtom. Potom ešte raz volala dcéra. Prišiel policajt zo Žarnovice, videl, ako som vyzerala, ale zas som nemohla hovoriť. Paľo sa začal policajtovi vyhrážať, že ho obviní pre nedovolený vstup do domu a... žandár cúvol. Keď odchádzal, ešte si aj spolu ruky podali. Ani lekárke som nemohla nič povedať, lebo ma čakal vonku. Povedala som len, že som spadla z bicykla."
Teraz... alebo nikdy!
Situácia bola neznesiteľná, každodenné bitky, modriny, boľavé celé telo. "Bola som strašne slabá. Išli sme do Žarnovice, no ja som nevládala už ani ísť. Mala som strach. Rozmýšľala som, panebože, čo spraviť. Poslal ma na poštu hodiť list. Keď som vyšla, nikde som ho nevidela. A vtedy som sa rozhodla teraz, alebo nikdy! Vybrala som sa na žandársku stanicu s tým, aby mi pomohli. Nechali ma čakať pol hodiny. Povedali mi: Počkajte nás tuto pred stanicou, my ideme poňho. Preboha živého, hovorím im, veď keď ho došikujete sem a on ma tu zbadá, však ma zabije. Neudržali by ho."
Policajti dobitú a na smrť vystrašenú ženu zavreli do garáže, neskôr ju odviezli na pohotovosť. Odtiaľ putovala rovno na chirurgiu.
Podľa lekárskeho záznamu jej Srna spôsobil ľahký otras mozgu, pomliaždenie hrudníka, natrhnutie obličky, zlomenie nosnej prepážky, elastáciu ušníc, rozdrvenie chrupaviek, veľa rán na tvári. Najčastejšie ju mlátil káblom od variča, alebo ju surovo zdrapol za uši a búchal jej hlavu o stenu. Je zázrak, že jeho agresivitu vôbec prežila.
Daniela sa zo zranení liečila celé týždne. Bodku za zverstvami urobil súd, ktorý Srnu poslal do väzenia na desať rokov.
