BEJRÚT - Napriek pondelkovej rezignácii vlády Omara Karámího zostávajú Libanončania v uliciach. Svojimi protestami chcú dosiahnuť odchod sýrskych vojsk z krajiny, vyšetrenie smrti expremiéra Rafíka Harírího aj rezignáciu prosýrskeho prezidenta Emila Lahúda.
Ten zatiaľ hľadá nového premiéra, ktorý by zostavil vládu a priviedol krajinu k májovým parlamentným voľbám. Môže to trvať týždne: ústavné funkcie v Libanone sú rozdelené podľa náboženského kľúča. Premiérom by mal byť sunnitský moslim. Problémom však je, že opozícia nemá dostatočne charizmatického lídra, ktorý by bol zároveň sunnitom. Tvárou revolúcie je Walíd Džumblát, ten je však drúz. Drúzovia sú jednou z moslimských siekt.
Náboženské rozdelenie Libanonu môže mať podľa analytikov ďalší negatívny efekt: do revolúcie sa zapojili predovšetkým kresťania, sunnitskí moslimovia a drúzovia, účasť šíitov však bola minimálna.
Ich vodcovia sa odmietli pripojiť k opozícii, čo znižuje jej reprezentatívnosť. Šíiti sú najpočetnejšou libanonskou skupinou.
Jednou zo šíitských politických strán je aj Hizballáh. Napriek tomu, že podľa Američanov a Izraela ide o teroristickú organizáciu, v Libanone ju ľudia považujú za "osloboditeľku" od izraelských vojakov. "Preto je dôležité, aby sa Hizballáh zapojil do súčasného diania," povedal agentúre AFP Džumblát.
Sýria zatiaľ udalosti v Libanone nekomentuje. Hoci všetky arabské televízie vysielali protesty z bejrútskych ulíc, v Sýrii médiá informovali len o odchode vlády, ale protisýrske demonštrácie neukázali.
Libanončania zatiaľ rozmýšľajú, čo má ticho zo Sýrie znamenať: mnohí neveria, že sa pod nátlakom Američanov len tak ľahko vzdala Libanonu a obávajú sa, že všetko sa môže skončiť násilím.
Američania aj Francúzi Sýriu včera opäť vyzvali, aby sa stiahla z Libanonu ešte do volieb. (mik)
