Ani ja nie som v tomto smere výnimkou. Ak by som mal načrtnúť „dôchodkové možnosti“ hráčov NHL, formuloval by som to stručne takto: Ako hráči NHL máme svoj fond, do ktorého odvádzame isté finančné prostriedky, čím sa zabezpečujeme do budúcnosti – a viac nad tým nemusíme uvažovať. Dôchodok, ktorý raz ako „vyslúžilí“ hráči budeme dostávať síce nebude niečo extra, na druhej strane to však bude aspoň nejaký dôchodok… Nech to už ale vezmeme z tej či onej stránky, vyjde nám jedno: aj v Amerike sa treba na dôchodok zabezpečiť. Prečo by to teda malo byť iné na Slovensku, aj keď naša dôchodková reforma je ešte len na začiatku svojej cesty?

Priznám sa, pre mňa je reforma dôchodkového systému v podstate nová téma: je to niečo, o čom sa podrobnejšie dozvedám až teraz. Nevylučujem, že po skončení športovej kariéry sa vrátim na Slovensko a zostanem tu natrvalo. Možno aj s touto perspektívou súvisí môj reálny záujem o nový dôchodkový systém na Slovensku, respektíve o zapojenie sa do druhého piliera. Uvažujem o podpísaní zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s Prvou dôchodkovou sporiteľňou, d. s. s., a. s., kde mi bolo odporučené uzatvoriť zmluvu v rastovom fonde. A keď to mám vyjadriť športovou terminológiou - v živote je to ako v hokeji, treba využiť každú ponúknutú šancu. Už sa totiž nemusí zopakovať. A keď si mám predstaviť svoj život na dôchodku ? Celkom sa mi páči predstava dôchodku niekde na golfovom ihrisku… A určite by som nechcel, aby ho sprevádzali zdravotné problémy.