Podľa zástupcu Združenia vlastníkov lesa Smižany, iba stráženie lesov problém nelegálneho výrubu nerieši. "V osade pri Smižanoch žije približne dvetisíc ľudí. Tí by počas zimy potrebovali 2500 až 3000 kubíkov dreva na kúrenie. My však môžeme ročne vyťažiť len tisíc kubíkov. Samotný predaj palivového dreva je navyše pre nás stratovým. I keď chodíme strážiť les, nelegálnym výrubom nedokážeme zabrániť. Niektorí sú takí vynaliezaví, že vozíky na drevo si cestou do lesa nesú na chrbte, aby sme po ich stopách nemohli ísť. Problém si vyžaduje predovšetkým riešenie v sociálnej oblasti a tým by sa mali zaoberať predstavitelia samosprávy."

Ako povedal vedúci Obvodného lesného úradu v Spišskej Novej Vsi Štefan Čurilla, problémom nelegálnych výrubov je samotná legislatíva. "Hoci dlho očakávaný farmársky zákon u nás platí, nie je farmárskym v pravom slova zmysle. Ide iba o kozmetickú úpravu trestného zákona. Skoro všetky krádeže drevnej hmoty sú v súčasnosti posudzované ako priestupky, nie ako tresty, ako sme to od tohto zákona očakávali. Čo máme z toho, keď máme ročne riešených 70 priestupkov a nemôžeme vymôcť ani jednu pohľadávku. Oni sú si vedomí toho, že nie sú postihnuteľní. Sú to sociálne prípady, nezamestnaní a na ich životné minimum sa im nedá siahnuť. Zákon by sa mal v prvom rade novelizovať a za krádež dreva označiť jeho akékoľvek nelegálne privlastnenie si," povedal Čurilla.

Podľa slov predsedníčky Združenia miest a obcí Spiša a starostky Spišských Tomášoviec Zuzany Nebusovej problém nelegálnych výrubov veľmi úzko súvisí s úžerou, ktorá sa už roky rozmáha v osadách. "Už na druhý deň od prevzatia peňazí nemajú ani korunu. Dôvodom sú vysoké úroky, ktoré musia platiť úžerníkom. Úžera tu existuje, ale ani samotní Rómovia nám ju nechcú potvrdiť. Isté riešenie vidím v pripravovaných zmenách v sociálnej oblasti. Od začiatku budúceho roka majú prejsť sociálne dávky do kompetencie obecných a mestských úradov. Obec by mohla s nimi disponovať tak, že ľuďom by zostalo aj na drevo." (šim)