Bratislava 4. marca (TASR) - Pred 250 rokmi, 5. marca 1755 sa v Predmieri pri Žiline narodil slovenský osvietenský spisovateľ Jozef Ignác Bajza, autor prvého románu písaného v slovenčine.
Základné vzdelanie získal s najväčšou pravdepodobnosťou v rodnej obci, vyššie už v Žiline. Na univerzite vo Viedni študoval v rokoch 1777-80 teológiu. Neskôr pôsobil ako kaplán v Trnave, správca fary v Dolnom Dubovom, bol farárom v Prietrži, v Zbehoch, od roku 1828 kanonikom bratislavskej kapituly.
Prívrženec osvietenských reforiem Jozefa II. sa zapísal do dejín literatúry zbierkou Rozličních veršuv, ktorá však tlačou v roku 1782 nevyšla. Úspešnejší bol svojím románom René mláďenca príhodi a skúsenosťi v roku 1783, no druhý diel v roku 1785 cirkevná cenzúra tlačiť nepovolila. Dôvodom bolo pravdepodobne kritizovanie neporiadkov v kláštoroch, odmietanie cirkevného formalizmu a naopak, žiadosť na používanie národných jazykov v liturgii.
Novátorstvo prvého slovenského románu je vo vyznení jeho jazyka, čo história kvalifikovala ako pokus o uplatnenie slovenčiny v umeleckej literatúre. Bolo to takmer súbežne s vydaním Fándlyho Dúvernej zmlúvy v bernolákovčine, a znamenalo antagonistické postoje oboch táborov voči takmer totožným snahám o spisovnú slovenčinu. Na Bajzove polemické brožúry Odporné smlúvání a Anti-Fándly odpovedal Bernolák dielom Toto maličké písmo (1790). Bajza odpovedal na polemiku zbierkou poviedok a hádaniek Veselé učinki a rečení. Napriek výhradám voči bernolákovčine ako člen Slovenského učeného tovarišstva privítal Bajza v roku 1834 založenie Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej.
René mláďenca príhodi a skúsenosťi je vlastne satirický obraz spoločenských pomerov z konca 18. storočia na Slovensku, ale aj mimo neho, keď sa vyberie so sprievodom spoznávať cudzie krajiny do islamského sveta. René - syn benátskeho kupca, hľadá svoju nezvestnú sestru Fatimu v krajinách malej Ázie, v pokračovaní príde so spoločníkom van Stiphoutom na Slovensko. Nájdeme v ňom obrazy života na dedine, kritiku poverčivosti, pijanstva, bitiek i márnotratnosti šľachty, to všetko pod vplyvom osvietenstva. Slovenčina knihy bola zmesou viacerých jazykov - českého, moravského, poľštiny, chorvátčiny ba aj rusnáčtiny, no Bajza bol prvým, ktorý ho v tvorbe využil. Zomrel 1. decembra 1836 v Bratislave.
pm pa
