a lásky. Čo by človek za to dal, keby mohol nazrieť do budúcnosti, či to tak naozaj bude. Odhaliť, čo ho čaká, sa človek pokúša od nepamäti. Rôznymi spôsobmi. V Erbenovej balade vysekáva dievča dieru do ľadu, aby budúcnosť čítala z vodnej hladiny. Na to sme dnes už pohodlní. Oveľa jednoduchšie je zájsť k veštkyni. Usmievate sa? Ale aj v treťom tisícročí sú veštkyne stále populárne.

Napríklad v Japonsku, kde na rozdiel od Európy a USA nie je psychologické poradenstvo bežnou záležitosťou, veštkyne suplujú rolu psychológov. Tie s pravidelnou klientelou môžu mesačne zarobiť vyše 8200 dolárov. Veštenie vraj láka najmä ľudí vo veku 20–30 rokov, najčastejšie vtedy, keď hľadajú životnú lásku, alebo sa snažia vyriešiť pracovné problémy. A keď im predpoveď nevyjde? Väčšina si povie, že to jednoducho nebola tá pravá veštkyňa.

Do silvestrovského čísla sme sa rozhodli vyspovedať zopár ľudí, vrátane jedného psychiatra, ktorí veštecké služby vyskúšali. K čomu dospeli? Dá sa veštkyniam veriť, alebo nie?

Pýtia zo sídliska

Ako sa dnes dá dostať k veštkyni? Cez inzerát v novinách, cez internetovú stránku, tie úspešnejšie majú dokonca televízny reklamný šot. Najčastejšie sa však chýr o ich pôsobisku šíri ústnym podaním. Niekto sa odhodlá a zájde, potom sa zverí priateľom, kolegom. Určite aspoň jedného nalomí, aby išiel tiež. A už sa to šíri, ako kruhy na vode. V Bratislave sa takto môžete dostať napríklad k Sabrine.

Nesídli na žiadnom tajuplnom mieste, ale veľmi prozaicky, na sídlisku. Uprostred ihriska je betónová búda pomaľovaná sprejermi. Nenápadná ceduľa hlási: Kaderníctvo – veštiareň. Dvere sú za masívnymi mrežami, na okne upozornenie, že sa pracuje len na objednávky. Kým dostanete „audienciu“, môže to trvať asi dva týždne.

Sabrina má okolo tridsať rokov, vlasy čierne ako havran a cengá zlatými šperkami. Úraduje v malej miestnôstke plnej figúrok stríg. Keď zabúchate na bránu, po chvíli vykukne jej našuchorená hlava a cez kadernícky minisalón vás vovedie do svojho kráľovstva. Zapáli sviečku a dá preložiť karty. Nič sa nevypytuje, človeka si podrobne neobzerá, hneď rozloží karty po stole a začne rozprávať, čo vidí. O svojej živnosti nechce príliš rozprávať. Nepotrebuje reklamu. Prezradí len, že schopnosť čítať budúcnosť vypozorovala u seba už v detstve a podedila ju od babky. Sama sebe si tiež vykladá karty, pomáha jej to vyvarovať sa problémov. Chodí aj „ku konkurencii“, ale overenej. Nie kvôli vešteniu, ale aby ju priateľ z brandže očistil od negatívnych energií, ktoré na nej uľpia z cudzích osudov.

Zlodej prišiel, láska nie

Sabrininou pravidelnou klientkou je dvadsaťosemročná Henrieta. Prvý raz prišla spoločne s kamarátkou Idou. Sama by nemala odvahu. Sabrina nazrela do kariet a hneď vedela, že Henrieta je slobodná a bezdetná a má problémy v práci. O Ide vyčítala, že má dvojčatá a problémy má zasa s manželom. Oboje bolo pravdou. Kamarátkam veštkyňa vylepšila náladu, lebo predpoveď budúcnosti pre obe bola viac než optimistická. Neprešiel rok a obe boli opäť tam. Čosi sa splnilo, čosi (veria, že iba zatiaľ) nie.

„Pred druhým stretnutím som sa bála hádam viac, než po prvý raz,“ priznáva Henrieta. „Už som nemala strach, že mi povie o nejakej osobnej či rodinnej tragédii, lebo minulá veštba bola pozitívna, bála som sa iného. Že veštkyňa, ktorá si po roku na mňa nemôže pamätať, začne hovoriť čosi celkom iného než vtedy a ja prídem o príjemnú barličku, ktorú mi vlastne dala. Ale na počudovanie, karty povedali presne to isté, čo pred rokom. Je pravda, že čo sľubujú sa zatiaľ nesplnilo, nestretla som ani osudovú lásku, ani nezmenila zamestnanie, ale koniec – koncov, veštkyňa neudala časový horizont. Varovala ma však pred krádežou a deň nato som v električke pristihla vreckára s rukou v kabelke. Predpovedala svadbu v rodine a pod stromček sme dostali sestrine svadobné oznámenie.“

Ide sa síce budúcnosť tiež zásadne nezmenila, ale syn dostal do týždňa vyveštený zápal stredného ucha.

„No a jedna vec teda vyšla. Spýtala som sa, či si moja mama nájde zamestnanie. Bez miesta bola takmer rok a keďže je v dôchodkovom veku, nikto už neveril, že sa ešte zamestná. Veštkyňa ale povedala, že miesto bude a dokonca v maminej profesii. Do týždňa mi mama volala – tvoje tmárske predpovede sa splnili, predstav si, som zamestnaná. Ešte stále síce nad mojimi návštevami veštkyne krúti hlavou, ale už nie tak bohorovne.“

Naštrbení

Miro a Lucia sú obaja vedci a zarytí ateisti. Neveria v nič medzi nebom a zemou, čo nie je vedecky preverené. K veštkyni išla Lucia z recesie, aby spravila radosť kamarátke a s Mirom sa na tom dopredu zabávali. Lucii to bolo smiešne až do chvíle, keď kartárka povedala – u vášho manžela vidím problémy so srdcom, ak nezvoľní pracovné tempo, do troch rokov je tu ťažký infarkt. Červík pochybností začal hlodať. Doma hlave rodiny naozaj často prízvukovali, aby sa šetril. Prišla domov, chvíľu to v sebe dusila, ale potom z nej vyliezlo, čo si vypočula a začala manžela presviedčať, aby išiel na EKG. Po troch dňoch sa neudržal a povedal, že fakt ho ten šľak trafí, ale z nej. Po týždni sa však priznal, že na vyšetrenie predsa len zašiel. Ale vraj naozaj len preto, aby dala pokoj. Testy dopadli skvele.

Pribrzdenie osudu

Aj ďalšia slovenská veštkyňa, ktorá je pre zmenu zo stredného Slovenska, úraduje na sídlisku. Návštevy však prijíma normálne v byte a na žiadnu tajuplnú atmosféru si nepotrpí. Nie sú tam žiadne bosorácke symboly, zato veľa krížov a obrázkov Pána Boha. Je totiž hlboko veriaca. Meno má tiež civilné – pani Eva. Pri nazeraní do budúcnosti používa karty, ale vraj sú len pomôckou. Pre ňu je dôležitá aj energia, ktorú človek vyžaruje. Len sa na neho pozrie a už cíti, aký je, čo ho čaká. Tú schopnosť podľa nej majú všetci, len ju nevedia využívať.

Eva je rozvedená, žije sama s dvoma malými deťmi. Vedela vraj, že to tak dopadne. Ale podľa jej viery, čo sa má stať, sa stane a vždy to má nejaký zmysel. Aj rozvod, či dokonca smrť sú podľa nej v určitom zmysle pozitívne informácie, lebo majú človeka, či dušu niekam posunúť. Pokúšať sa zmeniť osud je podľa nej ťažký hriech. Rany osudu sa však dajú zmierniť. Upozorní preto človeka, že mu čosi hrozí a on si dáva väčší pozor a následky sú potom miernejšie, tvrdí. Veštenie chápe ako službu ľuďom a preto sa napríklad za každého klienta vždy aj pomodlí.

Veštkyňa kontra psychiater

Evina klientela je rôzna. Raz veštila na spoločenskej akcii, kam ju pozvali na spestrenie programu. Tam sa s ňou stretol aj riaditeľ psychiatrickej nemocnice v Pezinku MUDr. Pavol Černák, ktorý nám odpovedal na zopár otázok.

Veštkyňa sa o vás vyjadrila, že ste neveriaci Tomáš, ktorý verí len tomu, čo si môže chytiť. Prečo ste si teda nechali veštiť?

Bol som profesionálne zvedavý, aký je to typ človeka. Či to bude niečo, o čom som si vždy myslel, že to zaváňa šarlatánstvom a manipulovaním. Tá pani však na mňa urobila celkom dobrý dojem. Nepôsobila ako šarlatánka, naopak, mal som pocit serióznosti a dôvery. To ma presvedčilo a rozhodol som sa prihlásiť na veštenie dokonca prvý. Veľmi dobre si pamätám, že keď som k nej kráčal, cítil som šteklenie v žalúdku, úzkosť aj zvedavosť, čo z toho bude. V tej chvíli som si uvedomil, že takéto pocity asi majú pacienti, ktorí idú prvý raz k psychiatrovi.

Bolo na veštení čosi pravdy?

To, čo vedela o mojej minulosti i súčasnom živote, ma až ohromilo pomerne veľkou dávkou presnosti, výstižnosti. O mne sa síce mohla niečo dozvedieť počas cesty autom, lebo som ju na akciu viezol, ale o mojich dcérach ani manželke nevedela nič. Povedala napríklad, že jedna dcéra je vzdialená do 2000 kilometrov. Naozaj, staršia bola vtedy v Londýne.

Veľmi dobre trafila všetko o mojej práci a sedeli aj vlastnosti mojej ženy. Schopnosť videnia reálnych faktov zo života ma prekvapila. Tá žena je naozaj svojím spôsobom výnimočná a nevysvetliteľná.

Myslíte si, že to, čo hovorila, naozaj vyčítala z kariet?

Je to dilema. Aj som sa jej na to spýtal. Ako každý kontakt, je veštenie založené na určitej dôvere. Ja som bol otvorený k spolupráci, to jej zrejme aj pomohlo, aby moju psychickú oblasť intuitívne zmapovala. Dovtedy som na niečo také, nazvime to parapsychologické javy, neveril, vždy som to považoval za istý druh podvodníctva. Ale po tejto skúsenosti som názor korigoval. Zrejme sú medzi nebom a zemou aj javy, ktoré u disponovaných a nadaných ľudí jestvujú – a nemyslím si, že je to podvodníctvo.

Išli by ste k veštkyni ešte raz?

Dosť ma to zasiahlo, dlho som žil a zaoberal sa odpoveďami, ktoré som dostal. Myslím si, že na určité obdobie mi to stačí.

Boli by ste ochotný držať sa predpovedí veštkyne, keby predpovedala chorobu? Zmenili by ste napríklad životný štýl, aby ste tomu predišli?

Určite by som sa nad tým zamýšľal. Či by som pre to aj niečo urobil, neviem, ale skôr áno. No ako psychiater musím upozorniť, že na ľudí, ktorí sú sugestibilnejší a psychicky labilnejší, ktorí žijú v obavách o zdravie, život, môže informácia od veštkyne o chorobách či smrti pôsobiť negatívne. Začnú sa tým zaoberať a to môže vyvolať množstvo ďalších obáv, a v dôsledku úzkosti aj vznik ochorení, ktoré predpovedala. Prípadne, keď je predpovedaná smrť, môže to negatívne vplývať na život človeka. Na druhej strane ho však môže informácia doviesť aj k tomu, aby niečo so svojím zdravím robil. Treba sa teda snažiť vyťažiť z veštby pozitíva pre svoj život.

Ľudia chodia k veštkyniam najmä vtedy, keď majú problémy. Myslíte si, že by mohli byť konkurenciou pre psychiatrov a psychológov?

Určite nie, lebo to nie je liečba. Veštenie môže človeka osloviť v niektorých sférach jeho života, ale nie vo všetkých. Aj „moja“ veštkyňa hovorila, že jej predpovede nie sú stopercentné, zdôraznila, že človek je schopný do značnej miery svoj osud aj modelovať, aktívne do neho zasiahnuť. V určitých prípadoch síce môže mať veštenie psychohygienickú pomoc – človek sa napríklad ocitne v kríze a hľadá riešenie, veštkyňa mu ho ponúkne, on ho naplní a ukáže sa ako šťastné – ale to nie je kvalifikovaná terapia. Naopak, chcem zdôrazniť, že ľudia, ktorí si myslia, že psychické ťažkosti a duševné poruchy si budú liečiť alternatívnymi spôsobmi, sa dostanú do pasce.

Ostáva len dúfať

A čo dodať na záver? Veštenie sme sa rozhodli vyskúšať na vlastnej koži aj v rámci nášho magazínu. Niečo sadlo, niečo nie, niečo sa splnilo, niečo sa možno ešte splní. Jednoznačnú odpoveď, či veštkyniam veriť, alebo nie, však nemáme. A tak rovnako ako pred ich návštevou ostáva nám len veriť, že prichádza rok, v ktorom bude menej problémov, zato oveľa viac šťastia a lásky. PF 2002 milí naši čitatelia!

JANA BREIEROVÁ a BARBORA DVOŘÁKOVÁ