„Také hlboké reformy neurobil ani Peter Veľký,“ ubezpečoval v Moskve delegátov Svetového ekonomického fóra jeho predseda Klaus Schwab, organizátor slávnych stretnutí v Davose. Dvesto zahraničných biznismenov ho odmenilo búrlivým potleskom.
Dane sa znížia
Od 1. januára 2001 má Rusko najnižšie dane z príjmov v celej v Európe. Z príjmu sa vyrubuje iba 13-percentná zrážka. Predtým mali Rusi progresívne dane v rozpätí od 12 do 35 percent.
Schválila sa aj nová, regresívna sociálna daň. Ak pracovník zarobí menej ako 100 000 rubľov ročne, jeho zamestnávateľ platí sociálnu daň vo výške 36,5 percenta z vyplatenej mzdy. Ak zárobok zamestnanca prekročí hranicu 100 000 rubľov, zamestnávateľ poukáže do štátnej pokladnice iba 20 percent vyplatenej mzdy. Parlament znížil aj dane od právnických osôb, teda od firiem. Namiesto doterajších 35 percent (banky odvádzali dokonca 42 percent) sa platí iba 23 percent.
Ministerstvo financií vypočítalo, že daňové úľavy ušetrili firmám kapitál vo výške 3 percent hrubého domáceho produktu a v roku 2002 dosiahnu daňové úľavy hodnotu až 4,5 percenta HDP.
Do roku 2004 sa má zrušiť aj daň z obratu. Daň z pridanej hodnoty sa zníži z 20 na 16 až 17 percent. A keď sa do súkromných rúk prevedie aj štátna a kolchozná pôda, súkromní vlastníci budú platiť iba jednu, pomerne nízku daň.
Švajčiari krútia hlavou
„Poznám viacerých švajčiarskych biznismenov, ktorí by sa zo Švajčiarska, vyhľadávaného daňového raja, najradšej preniesli do Ruska, pretože 13-percentná daň z príjmov je pre nás zatiaľ iba snom,“ vyhlásil Schwab na moskovskom fóre.
Predseda fóra chcel Putinovi zalichotiť, slová uznania ho nič nestáli.
Firma Exxon Mobil však chce do daňovej oázy Ruska razantne vstúpiť už v budúcom roku. Počas najbližších siedmich rokov investuje do naftových a plynových ložísk na Sachaline 12–15 miliárd dolárov. Do roku 2030 vzrastie táto investícia na 30 miliárd dolárov. Skupina amerických investorov rokovala v Moskve aj o realizácii troch veľkých projektov – gigantického obchodného centra Moskva City, ktorého najvyššia budova bude mať 600 metrov, ruského Disneylandu a dráhy pre preteky formuly 1. Moskovská tlač odhaduje, že Američania vložia do týchto projektov až 3 miliardy dolárov.
Rusko – sýpka sveta
Skeptici, ktorých má Rusko nadostač, kuvikajú, že západní biznismeni „sa rozšupli“ a už onedlho na svoju naivitu sakramentsky doplatia.
Za naivistu však nikto nemôže označiť Vladimíra Potanina, šéfa skupiny Interros, ktorému sa v polovici 90. rokov podarilo získať vlastníctvo kombinátu Noriľský nikel, najatraktívnejšieho závodu ruského hospodárstva. Interros oznámil, že vytvára spoločnosť Agros, ktorá v najbližších rokoch nakúpi pôdu za 200 miliónov dolárov, bude investovať do poľnohospodárstva a do potravinárskeho priemyslu. Toľko peňazí do poľnohospodárstva nového Ruska ešte nikto nevložil.
Ďalšie spoločnosti, naftárske a metalurgické, vytvárajú ako o preteky vlastné agroholdingy. Na Kubáni, v južnej časti európskeho Ruska, v oblasti, kde sa nachádzajú najväčšie plochy černozeme, majú už prakticky všetky hospodárstva svojich investorov, ktorí horúčkovito rozvíjajú produkciu.
Táto, ako sa v Moskve hovorí, kapitalistická bitka o úrodu, už prináša prvé efekty. Podľa údajov ministerstva poľnohospodárstva vyprodukovali roľníci v roku 2001 takmer 84 miliónov ton obilia, o tretinu viac ako v minulom, rovnako úrodnom roku. Prvý raz od roku 1913 má Rusko prebytky obilia, takže už v najbližšom čase vyvezie najmenej 20 miliónov ton. Presnejšie, chcelo by vyviezť, ale nevedno, či túto možnosť exportéri využijú. Prístavy, ku ktorým je z Kubáne najbližšie, sú už preplnené tovarmi. Ministerstvo železníc oznámilo, že do Novorossijska, Tuapse a Soči na Čiernom mori už vlaky s tovarmi vypravovať nebude.
„V posledných rokoch ležali milióny hektárov poľnohospodárskej pôdy ladom iba preto, že sa nachádzajú v odľahlých končinách, kam nikoho ani nenapadlo investovať čo len jediný rubeľ. A zrazu naše najväčšie firmy prejavili o tieto zapadákovy záujem, ba pretekajú sa, kto kúpi viac pôdy. Pôda, na ktorej začneme hospodáriť, sa už čoskoro stane naším vlastníctvom a vďaka daňovej reforme ju dokážeme obrábať s vysokým ziskom,“ vraví Sergej Solodov, podpredseda spoločnosti Stolenská, ktorá vznikla ako holding Metaloinvestu.
Komunisti a ich spojenci z Agrárnej strany, ktorí už strávili prijatie kódexu umožňujúceho navrátenie vlastníctva v mestách, prisahajú, že nedopustia, aby sa aj poľnohospodárska pôda stala súkromným vlastníctvom. Strašia verejnosť, že začatie predaja poľnohospodárskych produktov vyústi do krvavej občianskej vojny. Ich zastrájanie a hrozby však nikto neberie vážne.
Putin pred účastníkmi Svetového hospodárskeho fóra vyhlásil, že „v Rusku je ešte veľa nepriateľov predaja a nákupu poľnohospodárskej pôdy“. Prisľúbil však, že vláda ich napokon presvedčí a sami priznajú, že sa mýlili.
Veľké spoločnosti, podobné ako Interros, do poľnohospodárstva smelo investujú, pretože už niekoľko schválených zákonov hovorí jasne, že pôda je súkromným vlastníctvom. Napríklad: v zhode s daňovým zákonom sa daň z pozemku vyberá od vlastníkov pôdy.
Úľavy nebudú
Reformy však nespočívajú iba v daňových úľavách a nových zákonoch. Desiatky miliónov Rusov prichádzajú o úľavy a privilégiá, ktoré získali ešte v časoch Sovietskeho zväzu.
Väčšina pasažierov moskovského metra sa vozí bezplatne. Neprechádzajú turniketmi, do ktorých sa vsúvajú magnetické karty lístkov, ale špeciálnymi prechodmi okolo „dežúrnych“, ktorým mávajú pred očami rôznorodými legitimáciami – invalidi, policajti, vojaci, veteráni vojny, príslušníci mnohodetnej rodiny…
Na moskovských trhoch si môžete pomerne lacno opatriť aj legitimáciu „sexbomby“, „alkoholika“ či dokonca „psa na reťazi imperializmu“, ktoré vzhľadom i farbou pripomínajú legitimácie vojakov a policajtov. Väčšina mladých ľudí sa vozí v metre s podobnými dokumentmi a „dežúrne“, pred ktorými sa hrnie prúd pasažierov, sú voči recesistom celkom bezmocné.
Každý druhý Rus má dnes „bumažku“ na zľavu alebo bezplatné využívanie železnice. Bezplatné sú aj lokálne telefonické hovory. Za bytové a komunálne služby (kúrenie, dodávanie vody, elektriny a plynu) sa platí iba 20 percent ich skutočnej hodnoty.
Vláda však varuje, že časy bezplatných služieb sa onedlho skončia. Duma pracuje nad novým bytovo-komunálnym zákonom, podľa ktorého sa všetky úľavy do troch rokov odstránia. Najchudobnejšie rodiny môžu rátať s dotáciami, ale plné nájomné budú platiť všetci.
Splnomocnenci či občania
Nie všetky Putinove reformy sa daria. Prezident rozdelil Rusko na sedem federálnych okruhov, ktoré mali riadiť špeciálni splnomocnenci určení na kontrolu gubernátorov.
Aký to malo efekt?
V severných oblastiach sa začína zima už koncom septembra, ale skoro nikde niet dostatok paliva, nefungujú kotolne, rozvod tepla je v havarijnom stave. Mestá neplatia za dodávku elektriny. Energetici nevypínajú elektrinu iba preto, že gubernátori postavili k velínom policajtov ozbrojených samopalmi, ktorí k vypínačom nikoho nepustia.
Začína sa prejavovať nedostatok vody. Okruhový splnomocnenec prezidenta, generál Konstantin Pulikovskij, ktorého Putin vyslal na Ďaleký východ, aby zabezpečil príchod zimy, je bezmocný. Rovnako ako jeho kolegovia v iných okruhoch.
V Jakutsku kontroloval obnovu kraja zničeného povodňou sibírskeho veľtoku Lena Sergej Sojgu, minister pre mimoriadne situácie. Každým cólom Putinov človek. Napriek tomu, že Putin udalosti v postihnutej oblasti denne kontroloval, miestni úradníci rozkradli vyše 300 bytov určených pre vytopených.
„Naši byrokrati sa tak rozbesnili, že kým je čo ukradnúť, kradnú. Sú presvedčení, že Moskva im nikdy neklepne po prstoch,“ vraví Alexej Karamura, riaditeľ Centra teoretických problémov súvisiacich s reformami, inštitúcie Ruskej akadémie vied.
„V Kremli začínajú chápať, že nasadením nových úradníkov nemožno podviazať samovôľu starých. Ruské reformy, čo ako moderné, spúšťané podľa zákonov pristrihnutých podľa európskeho vzoru, zakaždým uviaznu. Prinajmenšom dovtedy, kým sa nedostanú pod kontrolu občanov. Občianska spoločnosť však v Rusku neexistuje. Sovietsky zväz dokonale odučil svojich občanov konať kolektívne. Rusi nedokážu bojovať spoločne za svoje záujmy, brániť sa, organizovať sa a tento stav sa tak skoro nezmení,“ tvrdí Alexej Levinson, sociológ zo Všeruského centra výskumu verejnej mienky.
Prezidentova administratíva sa pokúša vytvoriť občiansku spoločnosť podľa osvedčeného receptu – zhora. Koncom novembra sa v Moskve, z iniciatívy Kremľa, konalo Občianske fórum, ktoré by sa na objednávku organizátorov malo stať vyhňou ruskej občianskej spoločnosti.
Idiotom a zlodejom odzvonia
Podľa Vladimíra Maua, jedného z najrenomovanejších ruských ekonómov, sa revolúcia končí až vtedy, keď nová moc zosilnie natoľko, že už nemusí občanom sľubovať to, čo im nemôže dať, ale iba to, na čo má. Rusko tento stav už dosiahlo. Prechodné obdobie medzi komunizmom a kapitalizmom sa podľa Maua už skončilo.
Vladimír Mau odmieta špecifickú, ruskú cestu rozvoja.
„O špecifickom modeli rozvoja dnes blúznia už iba idioti alebo tí, čo ešte chcú niečo ukradnúť. Tí ostatní už tíchnu. Gajdar neuspel preto, lebo sa presadil názor, že Rusko je čímsi iným ako zvyšok sveta. A to je totálny blud. Rusko je súčasťou Európy. Pre nás sú záväzné európske ekonomické zákony, preto, ak nechceme zveriť krajinu zlodejom a idiotom, musíme podporovať slobodný trh a všestrannú liberalizáciu. To bol aj Gajdarov recept. To, čo chcel Gajdar, sa uskutočnilo až dnes.“
S novými poriadkami sa začínajú zmierovať aj Zjuganovovi komunisti. Ešte nie sú bieli, ale už rozhodne nie sú červení. Sú žltí.
Profesor Mau: „Ocitli sme sa na politickej scéne, ktorá do istej miery pripomína Veľkú Britániu začiatkom 50. rokov. Liberáli sa vtedy preli s ľavičarmi o to, aké majú byť dane, ale už sa nepolemizovalo o tom, či sa má krajina rozvíjať podľa Stalinových alebo podľa Churchillových zásad.“
GAZETA WYBORCZA
