Bratislava 30. decembra (TASR) - Najmä u nízkopríjmových domácností, v ktorých je rozdiel medzi sociálnym príjmom a očakávaným pracovným príjmom minimálny, klesá motivácia nájsť si zamestnanie. Konštatuje to analýza súčasného sociálneho systému a jeho vplyvu na ochotu pracovať, ktorú do vlády SR predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Ako sa v nej ďalej uvádza, intenzívnejšie by malo pokračovať zvyšovanie rozdielu medzi minimálnou mzdou a životným minimom tak, aby podiel minimálnej mzdy postupne dosiahol 60 % na priemernej mzde v hospodárstve. V súčasnosti predstavuje len asi 41 %.
Demotivačné účinky v hľadaní si zamestnania pretrvávajú aj v systéme nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a to najmä v dôsledku meškajúcej reformy sociálneho poistenia v SR. "Naštartovanie tejto reformy umožní prostredníctvom princípu zásluhovosti a osobnej participácie na zabezpečení v chorobe a starobe eliminovať výskyt týchto efektov," konštatuje rezort práce v predloženom materiáli.
Vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti na Slovensku a s tým spojené zvyšovanie sociálnych výdavkov je podľa MPSVR potrebné prehodnotiť jednotlivé systémy sociálneho zabezpečenia a ochrany, pričom navrhuje aj konkrétne opatrenia. Tie by sa mali premietnuť do legislatívnych úloh rezortu ako aj do pripravovaného národného akčného plánu zamestnanosti na nasledujúce dva roky.
Okrem iného odporúča MPSVR zvážiť u poberateľov sociálnych dávok zo subjektívnych dôvodov poskytovanie dávky vo vecnej forme namiesto peňažnej a vypracovať model súbehu nízkej mzdy a dávky sociálnej pomoci alebo podpory v nezamestnanosti. V prípade dlhodobo nezamestnaných navrhuje tiež znovu definovať pojem vhodné zamestnanie so znížením nároku na vzdelanie.
