Aby ich polícia zaradila do programu ochrany svedkov, musia spĺňať štatút, ktorý stanovuje zákon. Svedok musí poskytnúť dôkaz o páchateľovi alebo o okolnostiach najzávažnejšej, najmä organizovanej trestnej činnosti. Jeho život či zdravie musia byť skutočne ohrozené.
Až deväťdesiat percent ľudí so zmenenou identitou, ktorých chráni polícia, tvoria bývalí členovia zločineckých skupín. Okrem novej adresy získajú nové meno, nový dátum narodenia, musia si utvoriť nové zvyky. Niektorí žijú v zahraničí, iní na Slovensku pod ochranou špeciálneho útvaru, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra. Chránia aj ich najbližších. Zahraničie musí s prijatím svedka súhlasiť, chce o ňom všetky informácie. Niekedy jeho príchod schvaľuje aj vláda. Niektorí svedkovia dlhé čakanie na súd nevydržia a psychicky sa zrútia, polícia vtedy využíva psychológov, snaží sa im pomôcť.
Policajt, ktorý sa ochranou svedkov zaoberá, kedysi pre SME povedal, že práca s nimi nie je vôbec jednoduchá. "Často je ťažké dohodnúť sa s nimi aj na základných pravidlách hry. Neraz ide o osoby, ktoré majú časom stále väčší pocit výnimočnosti a žiadajú stále väčšie a väčšie výhody."
Najznámejším chráneným svedkom je Alexander H., korunný svedok v kauze Mikuláša Černáka. Policajti s ním mali samé problémy, vôbec nedodržiaval dohody. Na súde najprv požiadal o vyradenie z programu ochrany svedka, potom sa chcel doň vrátiť. Nedávno ho obvinili z vraždy.
O tom, kto bude zaradený do programu, rozhoduje komisia. Jej členov vymenúvajú ministri vnútra a spravodlivosti a generálny prokurátor. Ich mená sú tajné. (r)
