Vonku mrzne, až praští, meteorológovia hovoria o extrémnych mrazoch. No hoci bolo hlboko pod nulou, či sme prišli vo dne alebo v noci, kone sme vždy našli vonku. Ich chovateľ, veterinárny doktor, je však presvedčený, že im celodenný pobyt na mraze neškodí, naopak, podľa neho kone skôr týrajú koničkári, ktorí ich celé dni držia pozatvárané v boxoch a vypustia von na hodinu.
Stalo sa vám niekedy, že vám znenazdajky skočil pred auto veľký pes alebo srnka? Známi zažili zrážku s diviakom a auto vyzeralo, akoby doň vrazil tank. A to mali šťastie, že prežili. Poznám príbeh, keď po rovnakej kolízii nikto z posádky nevyviazol živý. No a teraz si predstavte, že idete nocou a zrazu oproti vám beží kôň. Nie jeden. Tri, štyri, možno aj viaceré. A nie je to uprostred lesov, kde kolíziu so zverou možno očakávať. Toto stádo môžete s veľkou pravdepodobnosťou stretnúť na okraji Pezinka. Obyvatelia z panelákov si už zvykli na kuriózny pohľad - uprostred rušnej výpadovky, rovno na kruhovom objazde, sa pasú utečené kone. Zatiaľ ku tragédii nedošlo. Zatiaľ...
Na začiatku bola naša reportáž z útulku Slobody zvierat, ktorá odštartovala sériu listov a telefonátov o týraných či opustených zvieratách. Ozvala sa aj jedna pani z Pezinka. Prosila nás, či by sme nenapísali o koňoch, ktoré opakovane utekajú na frekventovanú cestu.
Nedostali sme sa k téme hneď, no o pár dní ju pripomenul ďalší mail: "Problém koní naďalej trvá, opäť boli nadránom na kruhovom objazde. Trvá to už tri roky a políciu skoro vždy volajú pracovníci čerpacej stanice. Oni vám o tom povedia najviac."
A o pár dní ďalší mail: "Splašené kone dnes podvečer bežali centrom Pezinka, po Záhradnej ulici popri supermarkete, kde je vždy kopec ľudí, matky s kočíkmi, malými deťmi."
A naposledy minulý týždeň: "Koníky boli o 01.50 zase vonku v okolí kruhového objazdu. Keby sa aspoň oteplilo, aby tak nemrzli, nemajú totiž stajňu. Príďte sa na ne pozrieť! A najabsurdnejšie je, že patria veterinárovi."
Toto sa už ignorovať nedalo. Oslovili sme Slobodu zvierat a spoločne sme sa vydali po stopách konských kopýt.
o o o
Najprv sme sa stretli s našou čitateľkou. Nezvykne vraj oslovovať noviny, no na toto sa už jednoducho nemôže pozerať. Navyše, teraz sú silné mrazy a kone sú zavreté len v ohrade, pod holým nebom. Síce chovu koní nerozumie, ale nezdá sa jej to v poriadku. Obrátila sa už na políciu, mestský úrad aj na Slobodu zvierat. Poradili jej, nech informuje veterinárnu správu, lenže je skeptická.
"Viete, majiteľom je veterinár, určite tam má známych. Veď ani policajti nič nespravili. Maximálne dostal smiešnu pokutu. Ja to nechápem, ľudia sú stíhaní za oveľa menšie priestupky, a tu je človek, ktorému opakovane utekajú kone na cestu, ohrozujú seba aj ľudské životy a nikto nezasiahne."
Nechcela, aby sme uviedli jej meno, ale poslala nás za vedúcou oddelenia školstva a sociálnych vecí Mestského úradu Pezinok, ktorá sa problémom vraj už tiež zaoberala.
"Samozrejme, že o tom viem," privítala nás rázna Alžbeta Strapáková, ktorá ako jediná z oslovených súhlasila s uvedením mena. Ostatní mali strach, alebo si nechceli páliť prsty.
"Osobne som niekoľkokrát volala na políciu, že sú kone na kruhovom objazde. Opakuje sa to už hádam aj tri roky, väčšinou vo večerných hodinách alebo nadránom, keď je ešte tma. Naši ľudia už o tom vedia, ale čo šoféri, ktorí to tu nepoznajú? Veď po ceste jazdia aj kamióny, nákladné autá. Predstavte si, že by sa zrazili s koňom. Minule sa stádo objavilo v centre Pezinka. Prehnalo sa ulicou ako na divokom západe. Kone už boli aj na vlakovej trati alebo v Šenkviciach. Zhodou okolností, práve dnes v noci boli na kruhovom objazde znova. Občania sú zvyknutí volať na oddelenie sociálnej starostlivosti v akejkoľvek veci, takže sa snažíme riešiť aj toto, hoci to nie je celkom v našej kompetencii."
Na Alžbetu Strapákovú sa dokonca ako občania obrátili aj pracovníci z riaditeľstiev krajskej a okresnej polície, lebo ich budova susedí s ohradou, kde sú kone zavreté.
"Nám volajú z polície, že sa na to nemôžu pozerať! Veď sa ich choďte sama spýtať. Naozaj už treba rázne zakročiť. Nie je možné, aby sa pravidelne, niekoľkokrát do mesiaca objavili kone na frekventovanej ceste, mimo ohrady. Tiež sme doma mávali kone, takže s nimi súcitím. A to nehovorím o ohrozovaní občanov a, samozrejme, šoférov na hlavnom ťahu."
o o o
Z mestského úradu sme sa zastavili na čerpacej stanici, ktorá susedí s kruhovým objazdom. Pumpár, ktorý mal práve službu, potvrdil, že on osobne volal políciu kvôli utečeným koňom tri razy. Každý z kolegov má s nimi skúsenosť. Nočný odchyt koní berie ako miestny folklór:
"Áno, prebehnú cestu a spásajú trávu uprostred križovatky aj hen na lúke za pumpou," mávol rukou. Pre neho už stádo na križovatke nie je žiadna zvláštnosť.
"K značke kruhový objazd by mali pridať výstražný trojuholník - pozor, kôň! Podobný, aký upozorňuje na jelene alebo kravy," zavtipkoval si šofér, ktorý práve tankoval. Aj on ich niekoľkokrát videl. "Stoja celkom pokojne v kruhu a šklbú trávu a kríky, čo tam rastú."
o o o
Pumpár nám ukáže, kde kone nájdeme. Je to neďaleko. Vojdeme do veľkého areálu, v ktorom sídli množstvo firiem aj budova polície. Kone však nikde nevidno. Vo vnútri dvora zazrieme človeka, ktorý nakladá debničku minerálok.
"Utekajúce kone, jasné, že o nich viem!" ochotne sa dá s nami do reči. Je to zhodou okolností policajt, ktorý pracuje v budove susediacej s konskou ohradou. Meno nám síce odmietne prezradiť, ani nesmieme zapnúť diktafón, ale sľúbi, že nás ku koňom zavedie. A máme sa vraj zastaviť na obvodnom oddelení policajného zboru Pezinok, ktoré sídli inde. To oni riešia utekajúce kone. Tu sídli iba okresné a krajské riaditeľstvo, nemajú v kompetencii zasiahnuť v takomto prípade, objasní mi záhadu, prečo policajti namiesto toho, aby sami zasiahli, volajú mestský úrad.
Cestou sa muž rozrozpráva: "Viete, ja sa poznám aj s ich majiteľom, je to môj kamarát. Mám ho rád, ale toto nechápem. Niekoľkokrát som mu hovoril, čo s tými koňmi robí. On však vždy mávne rukou, že tomu nerozumiem, vraj je im dobre. Ale keby ste ich videli. Sú zavreté len v ohrade, bez stajne. V lete na horúcom slnku, teraz na mraze. Aj včera som videl, ako lízali od smädu ľad, lebo nemali vodu. Najčastejšie sa zhrčia dokopy a opierajú sa o stenu policajnej budovy. Tam na nich aspoň nefúka."
Prichádzame k pozemku oplotenému drôteným pletivom. Ohrada je však prázdna.
"Neviem, kde sú teraz," pokrčí muž plecami. "Inak sú tu skoro stále."
Náš sprievodca nám ešte prisľúbi, že do redakcie pošle fotku koní na kruhovom objazde. Viac sa však už sa neozval. Poradil však ďalších ľudí, ktorí majú s pezinskými koníkmi skúsenosť. Svoju kolegyňu a jedného z pezinských chovateľov koní, aby sme sa spýtali aj na ich názor.
o o o
Môj sprievodca odchádza, kým my s pracovníkom zo Slobody zvierat prezeráme okolie ohrady. Všade sa povaľujú čerstvé kobylince, jasné stopy, kadiaľ dnes v noci koníky tiahli. Potom si v snehu všimneme čerstvé odtlačky kopýt smerujúce hlbšie do dvora. Vydáme sa po nich a čoskoro nachádzame ešte jednu ohradu a v nej kone a žriebätko. Na snehu majú bal sena, vodu žiadnu. Po zemi sa povaľujú rôzne haraburdy a namiesto riadneho plota provizórne zábrany.
Vonku mrzne, až praští. Noviny píšu o rekordných mrazoch a koníky k nám naťahujú hlavy. Poškrabkám ich aspoň za uchom, potľapkám po zamatovej papuľke. Dlaň mi zahreje teplý dych.
o o o
Vchádzame do budovy policajného riaditeľstva. Stretávame sa s jednou z pracovníčok. Nechce byť menovaná, ale ochotne rozpráva.
"Do práce chodím ešte za šera, pred pol siedmou. Kone sú vždy tu. Aj dnes, túlili sa k sebe a obhrýzali tŕnistý krík. Minule som ich z okna nevidela, pomyslela som si, snáď ich konečne odviedli. No potom som sa prizrela lepšie a vidím, že sú natlačené v kúte, úplne prilepené na stenu, o ktorú sa opieralo slnko. Nemôžem sa na to dívať, tak im občas nosím jabĺčka a suchý chlieb, lebo ma poučili, že čerstvý nesmú. Najviac ma dojímalo, keď tam niekoľko týždňov pobehovala slepá kobyla. V lete v hrozných horúčavách sa nemala kde skryť, ani v jeseni pred dažďom. Hrozné to bolo najmä raz, keď sa prihnala zimná búrka. Mala vtedy síce cez seba prehodenú deku, ale to bolo ešte horšie. Hneď nasiakla vodou, bola strašne ťažká a kobyla sa pod ňou motala a zúfalá pobehovala po výbehu. Kone sú tam, či je teplo alebo mráz, a neustále utekajú. Hneď ako vidia niekde trávu, vrhnú sa na ňu a ohrozujú seba aj občanov."
o o o
Zatiaľ sme sa rozprávali iba s laikmi, ktorí nevedia o chove koní nič. Zašli sme preto aj za jedným z chovateľov. Hneď vedel, o čo ide, a prízvukoval, že treba zasiahnuť. Sám už uvažoval prípad ohlásiť. Opäť však nechcel, aby jeho meno bolo v novinách.
"Ja už tam ani nechodím, lebo sa na to nemôžem pozerať. Raz v lete som tam videl koňa, ako ležal na boku, úplne hotový. Nemal vodu ani žrádlo, nič. Nebol tam ani chlp trávy, tak len takto otváral papuľu, jak vám ukazujem," rozhorčený napodobňuje trpiace zviera. A pokračuje:
"To, že sú kone v týchto zimách stále vonku, vôbec nie je v poriadku. Môžu ochorieť, prechladnúť, chytí im ľadviny. Kone musia chodiť von, ale nie takto. A ak majú byť vonku, musia byť inak živené. Poznáme sa s majiteľom, aj som mu to povedal do očí - otvorene hovorím, zažalujem vás. Však keď na to nemá, nech ich predá, alebo hoci aj utratí, vždy je to humánnejšie než takéto trápenie."
Na našu prosbu sa na kone prišla pozrieť aj ďalšia chovateľka. Takto opísala, čo videla: "Kone nevyzerali úplne strašne, čím nechcem povedať, že vyzerali dobre, ale kone v podobnom stave by sa asi našli aj na rôznych iných miestach. Napríklad tekovské, o ktorých sa v poslednom čase písalo, vyzerali podstatne horšie. Aj tieto však žijú v nevyhovujúcich podmienkach. V podstate na smetisku, videla som v ohrade betónové zvyšky, kusy drôtov, železá. Sú nedostatočne zabezpečené ohradou, v čase mojej návštevy nemali ani vodu. Pritom vyčistiť im priestor od nebezpečného neporiadku a opraviť ohrady nie je až taký strašný finančný výdavok. Je nepochopiteľné, že takto chová kone práve veterinár."
o o o
Ďalšou zastávkou je obvodné oddelenie pezinského policajného zboru, ktoré opakovane rieši prípad utečených koní. Potvrdili nám, že polícia v tomto prípade opakovane zasiahla. A hoci to znie absurdne, jednoducho si nevedia rady.
V ich kompetencii nie je uzatvárať prípady porušenia zákona o veterinárnej starostlivosti, môžu teda majiteľovi iba dohovoriť, v najhoršom prípade udeliť blokovú pokutu. Majiteľ ich vraj vždy ubezpečí, že chybu napraví, vyhovára sa, že za utečené kone nemôže, niekto mu ich vypustil. Zákon mu síce ukladá, aby vec napravil, ale zdá sa, že nie sú páky, ako ho donútiť, aby to naozaj spravil.
Rozhovor je priateľský, policajt prejaví záujem o zákon o starostlivosti o zvieratá a sľúbi, že zváži zaslanie správy na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá môže prípad vyriešiť. Vyprevádza nás so slovami, že bude len rád, lebo polícia má aj inú prácu, než stále naháňať utečené kone.
Pri návrate do redakcie mi zamestnanec zo Slobody zvierat vysvetľuje, aké ďalšie kroky môže podniknúť. Zhromaždiť čo najviac dôkazových materiálov, obrátiť sa na regionálnu aj štátnu veterinárnu správu. Lehota na prešetrenie je však až šesťdesiat dní, takže nezostáva len čakať a dúfať, že kone dovtedy nespôsobia žiadnu tragédiu.
o o o
Zostáva ešte posledné stretnutie. S majiteľom koní. Potvrdí, že kone mu tohto roku naozaj ušli desať ráz a zopár ráz aj v minulosti. Nemalo by sa to však už zopakovať, ukazuje nám elektrický ohradník, ktorým je oplotená časť pozemku. Tam, kde je plot pevný, vraj určite nepreskočia. Úniky v minulosti mali rôzne dôvody. Napríklad sa opravovala vlaková trať, s ktorou pozemok hraničí, a nikto ho neupozornil, že robotníci strhli ohradu. Tiež má podozrenie, že pár ráz mu kone niekto vypustil naschvál, má dosť nepriateľov. Opakované úniky koní ho trápia a je ochotný znášať následky. Je šťastný, že sa zatiaľ nikomu nič nestalo.
Pripúšťa, že kone žijú v čiastočnom provizóriu, čoskoro však dokončí stajňu v neďalekých Vinosadoch, kam časť stáda presťahuje.
Ukáže prístrešok vybudovaný v jednej ohrade. V druhej, kde úkryt naozaj nie je, sú vraj kone vždy len dočasne. Ak tam niektoré zostávali dlhšie, boli to výnimky.
Obvinenia o zlom zaobchádzaní so zvieratami striktne odmieta. Ako veterinár vraj vie najlepšie posúdiť, čo kone potrebujú. Kone, ktoré chová po celý rok vonku, sú zdravé. Najlepšie o tom svedčia jeho chovateľské výsledky, odchov žriebät, ocenenia. Kone má rád, napája ich ráno aj večer a v jeho opatere určite netrpia. Kone, naopak, týrajú chovatelia, ktorí ich väčšinu času držia zavreté v boxoch. Spomenie aj slepú kobylku, ktorú zachránil od mäsiara a v pokoji u neho dožila.
Tí, čo ho ohovárajú, sa koňom buď nerozumejú, alebo sú to jeho nepriatelia. Bude len rád, ak článok vyprovokuje diskusiu o chove koní na Slovensku, ktorý zďaleka nie je v poriadku.
o o o
Je neskorý večer, vonku mrzne, až praští. Prechádzam okolo kruhového objazdu. Nedá mi to a zabočím do dvora. Je jasná noc. Prvá ohrada bez prístrešku je naozaj prázdna. V druhej však zastrihajú konské uši. Zvieratá stoja zhromaždené pri bráničke a dívajú sa do diaľky. Akoby uvažovali, či opäť nevyraziť na výlet. Ostáva len veriť, že tentoraz sú už zabezpečené naozaj poriadne.
P. S.
Ako sa ďalej vyvíjal prípad pezinských koní, budeme sledovať.
FOTO - PAVOL FUNTÁL a JAKUB DVOŘÁK
Ako chováme kone
Kone možno chovať tromi spôsobmi:
* pastevný odchov
* ustajnenie (celodenné alebo s denným pobytom vonku)
* voľné ustajnenie (kone žijú vonku, k dispozícii majú otvorenú maštaľ, do ktorej vchádzajú podľa vlastnej chuti)
Pastevný odchov, keď kone zostávajú celoročne vonku, a to aj v noci, je možný aj v našich klimatických podmienkach, je však potrebné, aby kone mali k dispozícii prístrešok, ktorý ich chráni pred dažďom, vetrom a slnkom. Kone dobre znášajú aj nízke teploty, ale škodí im silný dážď a vietor a veľmi nebezpečné je, ak sú v lete vystavené slnku a horúčave bez možnosti úkrytu. Zvýšený energetický výdaj, ktorý kôň potrebuje, aby sa vyrovnal so zimou, treba pokryť zvýšenými dávkami krmiva, kone, ktoré žijú vonku, by mali mať najmä dostatok kvalitného sena (najlepšie ad libitum, teda neobmedzene). Dôležité je kontrolovať, či majú nepretržitý prístup k čistej neškodnej vode. Kone treba každodenne kontrolovať, ak chudnú, nafukuje sa im brucho, ich srsť stráca lesk, sú bez "života" a smutné, treba zvýšiť dávky krmiva, prípadne kone chrániť dekou.
Zákon č. 488/2002 Z.z. paragraf č. 21 Ochrana zvierat (krátené)
1) Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný pri chove alebo držaní zvierat zabezpečiť ich ochranu a pohodu, ktorou sa rozumie dosiahnutie takého vzťahu medzi prostredím a zvieraťom, ktorý zaručuje jeho dobrý zdravotný stav, fyziologické a etologické potreby, dostatočnú voľnosť pohybu... a to dodržiavaním požiadaviek na
- kontrolu zvierat
- ustajnenie zvierat
- ochranu spoločenských zvierat.
2) Zakazuje sa týranie zvierat, ktorým sa
- spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia
- prekračujú biologické schopnosti zvieraťa, alebo sa spôsobuje neprimeraná bolesť, poranenie alebo utrpenie
- obmedzuje výživa a napájanie zvierat, čo poškodzuje ich zdravotný stav.
Majiteľ koní tvrdí, že kone má zabezpečené proti úteku - zábranu nepreskočia a inde je elektrický ohradník. Isté však je, že z tejto ohrady kone opakovane utekajú na frekventovanú cestu.
Podľa niekoľkých svedkov trávia kone v tejto ohrade celé dni a noci v zime aj v lete bez možnosti ukryť sa pred páliacim slnkom, mrazom alebo dažďom. Ich chovateľ tvrdí, že to nie je pravda. Kone sem vraj púšťa len dočasne. Tvrdenie proti tvrdeniu.
Obľúbená pastvina pezinských koní.
