Čečenský vodca Aslan Maschadov (na snímke z 12. februára 1997) zahynul v utorok pri prestrelke s ruskými ozbrojenými silami. Hovorca ruských federálnych síl na Severnom Kaukaze Iľja Šabalkin oznámil, že 53-ročný Maschadov prišiel o život počas "špeciálnej operácie" v čečenskej obci Tolstoj-Jurt v severnej oblasti Čečenska, ktorá je pod prísnou kontrolou ruských síl. Ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na správu o Maschadovovej smrti povedal, že všetci účastníci špeciálnej operácie majú byť vyznamenaní.
Keby mal na sebe civil a stál niekde na okraji poľa, povedala by som si, že je to dobrý hospodár, vľúdny manžel a vzorný otec. Aslan Maschadov skrátka vôbec nevyzeral ako jeden z najslávnejších čečenských zbojníkov, ktorý by radšej zomrel, akoby sa nechal potupne vziať do zajatia.
Spomínam si naňho prvý raz už z jesene 1994, keď sa nenápadne pohyboval ako tieň za chrbtom vtedajšieho čečenského prezidenta Džochara Dudajeva, ktorý ho už v roku 1992 vymenoval za zástupcu náčelníka hlavného štábu čečenských ozbrojených síl.
Úprimne povedané, keď sme s kolegami novinármi ešte presne nepoznali mená ani tváre členov čečenského velenia, Maschadov bol "ten s tými ušami". Odstávajúce ušnice mu dodávali rozpačitý, detský výraz, kvôli ktorému si musel získavať rešpekt skutočne činmi, nie výzorom, ako sa to darilo ostatným, zle vyzerajúcim veliteľom.
8 8 8
Koncom roku 1994 Maschadov povýšil. Stal sa náčelníkom generálneho štábu, a to sme si ho už pamätali všetci. Bol vľúdny, ale rozhovory sa s ním robili nesmierne ťažko, pretože na otázky odpovedal často jedným slovom, občas dokonca iba kývnutím hlavy, čo bolo najmä pre rozhlasových reportérov hotovou tragédiou.
"Aslan Alievič," opravil ma raz, keď som ho oslovila pán Maschadov. Ešte by snáď zniesol "tovarišč polkovnik" (od roku 1995 generál), ale "pána" rád nemal. Neskôr si na móresy západných novinárov zvykol, ale dušou zostával stále trochu sovietskym dôstojníkom. Rozhovory som s ním robila mnohokrát, keď ich teraz znovu počúvam, zisťujem, že taký uzavretý človek, ktorý by nikdy nič zásadného neprezradil, sa v radoch čečenských ozbrojených síl ťažko hľadá.
Najväčší problém bol s mikrofónmi. Hovoril hrozne potichu. Hlas mal dosť vysoký, rozhodne nie zvučný, ako by si človek predstavoval u delostrelca. Pri jednom rozhovore prišla reč aj na Českú republiku. Až keď som vypla kameru a lúčila sa s ním chlapským stiskom ruky, vyhlásil: "Máme s vami asi niečo spoločné, nielen preto, že nám Rusi hovoria 'Čechy'," usmial sa a mne bolo ľúto, že kamera je už zbalená. "Predtým som nechápal, ako vám bolo, keď vás okupovali Rusi, až teraz to vidím. Ja som bol v Maďarsku, tiež ako okupant, a do smrti to budem ľutovať."
Na rozdiel od ostatných čečenských veliteľov nemal medzi novinármi blízkych priateľov, bol vždy trošku nedostupný. Pozýval nás na čaj, ale bavili sme sa o politike a o vojne, nikdy nie o súkromných veciach. Pamätal si naše mená, ale oslovoval nás málokedy.
8 8 8
Emócie skrýval, až na vzácne výnimky, akou bolo uzatvorenie tzv. Chasavjurtovských mierových dohôd v roku 1996. Keď vtedy vstal od stola, za ktorým spolu s ruským generálom Alexandrom Lebeďom dokázal zastaviť krvavý konflikt, smial sa nahlas. Lebeď sa rozosmial tiež.Veľmi sa podobali. Nie vzhľadom či farbou hlasu, ale pohľadom na svet. Po večeroch si nečítali filozofické spisy, ale skôr spomienky maršala Žukova, obaja mali radi jasné situácie, ktoré možno zakresliť do vojenských máp, a v politických kuloároch sa cítili nesvoji. Podpis pod zmluvou nebol pre nich zďaleka taký dôležitý ako stisk ruky. Dnes sú obaja mŕtvi.
8 8 8
Keď sa v roku 1997 stal Maschadov prezidentom, začal robiť oveľa viac chýb než na vojnovom poli. Bol delostrelec, nie intrigán, neznášal zákulisnú politiku a v civile bol zmätený, takže robil veci, ktoré vzápätí oľutoval. Keď mi odpovedal na otázku, prečo zaviedol islamské právo a dopustil verejnej popravy v centre Grozného, mračil sa: "Ako urobiť poriadok tu, v tomto chaose, v ktorom pôsobia ruskí špióni a ľudia sú po vojne úplne ako zvieratá?"
Potichu zúril, keď ho jeho podriadený a konkurent Šamil Basajev ignoroval a ohováral. Zakročiť proti nemu však nedokázal, rovnako ako nechal pôsobiť bandy únoscov. "Sú to kriminálnici, nepodriaďujú sa mi," vysvetľoval nám bezradne. Vojnoví hrdinovia sa trestajú len veľmi ťažko. A tak ho Basajev spolu s Kremľom zatiahli v roku 1999 do ďalšej vojny. Bol jedným z mála, ktorý ju mohol zastaviť.
8 8 8
Teraz nastúpi nová generácia. Tá o nijaký mier nestojí, o Ženevských konvenciách nikdy nepočula a terorizmus považuje za legitímny spôsob boja. Namiesto víťazstva by mali Rusi zalamovať rukami. Vypustili džina z fľaše a zabili toho, kto im ho v tej fľaši pomáhal držať. Ktokoľvek nastúpi na miesto generála Maschadova, bude oveľa radikálnejší a sfanatizovanejší.
Naposledy som sa s Aslanom Alievičom rozprávala v roku 2000. Zavolal mi do môjho moskovského bytu. Poznali sme sa už sedem rokov, ale nikdy mi netelefonoval. V Rusku platí zákaz zverejňovania rozhovorov so všetkými, ktorých Moskva pokladala za teroristov. Maschadov bol na zozname na jednom z popredných miest. Opýtal sa ma na zdravie a povedal, že je dôležité mať možnosť vyjadriť svoje názory verejne. Lidové noviny mu vtedy túto možnosť dali a mňa vyšetrovali ruské tajné služby.
Maschadov urobil veľa chýb, ktoré stáli veľa životov. Teroristom však celkom určite nebol. Naopak, volal po mieri hlasnejšie než ktokoľvek iný. Možno preto musel navždy zmĺknuť.
FOTO - tasr/epa, tasr/afp
Kto bol Aslan Maschadov
Aslan Maschadov (53) začal bojovať za nezávislosť Čečenska v prvej polovici 90. rokov. Bol veliteľom separatistických povstalcov v prvej z dvoch rusko-čečenských vojen v rokoch 1994 až 1996. Po stiahnutí ruských vojsk bol v roku 1997 zvolený za čečenského prezidenta. Jeho pôsobenie v tejto funkcii ukončil vpád ruských ozbrojených síl do Čečenska na jeseň 1999. Vo februári nasledujúceho roka začala ruská prokuratúra trestné stíhanie Maschadova na základe obvinenia zo zosnovania "ozbrojenej vzbury". Maschadov, považovaný za relatívne umierneného povstaleckého predáka, nariadil vtedy čečenským bojovníkom, aby celý mesiac nepodnikali násilnosti proti ruským vojakom. Podľa ruského velenia však útoky pokračovali, čo nasvedčovalo tomu, že Maschadov nekontroloval situáciu v Čečenskej republike a že väčšina povstaleckých bánd mu nebola podriadená. Maschadov zároveň s vyhlásením prímeria viackrát vyzval ruské vedenie na dialóg. Putin ho však opakovane označoval za medzinárodného teroristu. Tvrdil, že nie je žiadny rozdiel medzi ním a povstaleckým vodcom Šamilom Basajevom, ktorý sa prihlásil k zodpovednosti za celý rad najbrutálnejších teroristických akcií, okrem iného aj za vlaňajší krvavý útok na školu v severoosetskom Beslane. Maschadov akékoľvek spojenie s beslanskou tragédiou odmietol, ale Moskva tvrdila, že akciu riadil spolu s Basajevom, a na oboch podozrivých vypísala odmenu desať miliónov dolárov. (čtk)Osudy čečenských vodcov
Zomreli:
Džochar DUDAJEV
Prvý čečenský prezident, ktorý bol zvolený 27. októbra 1991. Moskva však výsledky volieb neuznala. Situácia dospela k prvej rusko-čečenskej vojne (1994 - 1996). Dudajev prežil rad atentátov a zomrel v apríli 1996 na následky zranení, ktoré utrpel pri raketovom útoku ruských jednotiek.
Amír CHATTÁB
Prezývku mal Čierny Arab, podľa rôznych zdrojov pochádzal z Jordánska či zo Saudskej Arábie. V roku 1996 bol menovaný vojenským veliteľom hlavného výcvikového strediska ozbrojencov v Čečensku. Podieľal sa na rade atentátov vrátane výbuchov v Moskve v roku 1999. Chattába pripravil o život 19. marca 2002 otrávený list.
Salman RADUJEV
Jeden z najobávanejších rebelov. V marci 2000 ho vo vážnom zdravotnom stave zatkli. Podľa ruských zdrojov zomrel 14. decembra 2002 na vnútorné krvácanie vo väznici v ruskej Permskej oblasti, kde si odpykával doživotný trest za terorizmus a vraždy, najmä za prepad civilnej nemocnice v dagestanskom Kizljare v roku 1996.
Zelimchan JANDARBIJEV
Do čela Čečenska sa postavil v apríli 1996. Od roku 2000 žil v exile v katarskej metropole Dauhá. Zomrel vlani 13. februára na následky atentátu, ktorý naňho spáchali ruskí agenti.
Na slobode:
Šamil BASAJEV
Najhľadanejší z čečenských vodcov. Pôvodne bol spojencom prezidenta Maschadova. Predstavuje tvrdú líniu v čečenskom vedení. Rusi ho obviňujú z účasti na niekoľkých teroristických útokoch a vypísali na jeho hlavu vysokú odmenu. V februári roku 2001 prišiel v bojoch o nohu.
(čtk)
Na snímke z 23. júla 1995 je Aslan Maschadov (v strede) so svojimi bodyguardami a stúpencami pred sídlom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v Groznom.
"Keď sme s kolegami novinármi ešte presne nepoznali mená ani tváre členov čečenského velenia, Maschadov bol "ten s tými ušami". Odstávajúce ušnice mu dodávali rozpačitý, detský výraz, kvôli ktorému si musel získavať rešpekt skutočne činmi, nie výzorom, ako sa to darilo ostatným, zle vyzerajúcim veliteľom," píše o Maschadovovi Petra Procházková.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
