Ak chceme dostihnúť životnú úroveň najvyspelejších štátov únie, nemôžeme si dovoliť ich tempo a často ani cestyV súvislosti s napĺňaním cieľov Lisabonskej stratégie pre Slovensko do roku 2010 sa ako jedna zo štyroch hlavných priorít stanovili ľudské zdroje a vzdelávanie. Z pohľadu personálneho poradenstva sa v tejto oblasti ako rozhodujúce javí hľadanie a podpora účinných strategických nástrojov v tých dimenziách a úrovniach ľudských zdrojov, ktoré zabezpečia ich premenu na ľudský kapitál.

Očakávanou premenou ľudských zdrojov na ľudský kapitál sa zároveň výrazne zvýši jeho kvalita. Keďže za všetkými veľkými vecami stoja v prvom rade ľudia, problematika ľudského kapitálu a jeho rozvoja sa netýka len zamestnanosti, ekonomiky a hospodárskeho rastu. Po dokončení reforiem bude úspešná realizácia práve tejto komplexnej politiky zárukou budúceho úspechu Slovenska aj v iných oblastiach. Všetky navrhované zmeny by preto mali byť čo najrýchlejšie, najefektívnejšie a dlhodobé. Ich základom a hlavnými nástrojmi sa musí stať podpora a zavádzanie líderstva, rozvoj talentov, dobrá správa a budovanie partnerstiev v korporátnom a vo verejnom sektore.

Základné predpoklady

Fungovanie ekonomiky, jej kvalita, flexibilita a tým aj výkonnosť, sú založené na zabezpečení niekoľkých predpokladov. Tieto predpoklady možno vnímať

v dvoch základných skupinách, pričom každý z týchto predpokladov má svojho garanta alebo spojenca. S prvou skupinou predpokladov sa spájajú jednotlivé sektory podieľajúce sa na rozvoji ekonomiky. Korporátny sektor je garantom zamestnanosti a konkurencieschopnosti, verejný sektor je garantom riadenia pravidiel a prostredia a tretí sektor je garantom nových prístupov. Keďže vychádzajú zo súčasného stavu, tejto skupine predpokladov možno prisúdiť prívlastok »súčasné«.

Nosná je druhá skupina predpokladov, ktoré treba vnímať ako strategické nástroje na dosiahnutie zrýchlenia, dlhodobej účinnosti a znalostnej jedinečnosti. Keďže ide o prístupy, ktoré je nevyhnutné zaviesť, možno ich označiť prívlastkom »nadstavbové« alebo »zajtrajšie«. Patria k nim zásady líderstva a talenty, ktoré treba dostať do vedenia, princípy tzv. dobrej správy (Corporate Governance), na ktorých treba budovať partnerstvá, a manažment poznatkov, na ktorých musí fungovať vzdelávací systém. V súvislosti s manažmentom poznatkov si treba uvedomiť, že znalostná ekonomika je o vnášaní správnych znalostí do správneho systému, ktoré prinášajú nové znalosti a zdokonaľovanie systému.

Iné cesty a iné tempo

Na základe dlhoročných skúseností možno v líderstve a rozvoji talentov

a v uplatňovaní princípov Corporate Governance, spojených so vzdelávacím systémom vytvoreným na ich pravidlách, vidieť dve kľúčové dimenzie, ktoré v sebe spájajú rýchlosť, kvalitu a inovácie. Práve tieto dva atribúty sú hlavným hnacím motorom najvyspelejších znalostných ekonomík. Bez nich by naplnenie slovenskej Lisabonskej stratégie trvalo príliš dlho. Cielenú podporu preto treba namieriť aj do oblastí, ktoré urobia z ľudských zdrojov kapitál a nadstavbu premenia na stratégiu rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska. Treba si uvedomiť, že ak chceme dobehnúť životnú úroveň najvyspelejších štátov únie, nemôžeme si dovoliť ich tempo a často ani cesty.

Líderstvo a talenty

Pokiaľ ide o líderstvo a rozvoj talentov, táto dimenzia ľudského kapitálu sa spája s vytváraním a dosahovaním niečoho nového, s reformami a úspechom. Je pritom dôležité, že tieto tri oblasti dokáže dosiahnuť súčasne. Ide o veľmi efektívnu cestu, ktorá v praxi znamená kľúč k prosperite každej spoločnosti alebo organizácie. Medzi úlohami štátu by z tohto pohľadu nemala chýbať podpora systémových nástrojov vnášajúcich líderstvo a rozvoj talentov do korporátneho i verejného sektora a do oblasti vzdelávania. Tieto nástroje môžu veľmi efektívne zabezpečiť identifikáciu nových a rozvoj súčasných lídrov, manažérov a talentov.

V korporátnom sektore je z tohto hľadiska dôležité zdôrazniť, že v trhovej ekonomike sú podnikatelia a kľúčoví manažéri a ich rozhodnutia faktormi, na ktorých základe sa firmy stávajú líderské, úspešné, priemerné alebo neúspešné. V tomto sektore by sa prioritou štátu mala stať podpora cieleného rozvoja líderstva, strategického riadenia, rozvoja talentov a mobility úspešných manažérov na trhu. Verejný sektor, ak chce efektívnejšie plniť svoju úlohu, musí získať odvahu viac sa prepojiť s korporátnym sektorom, mimovládnymi organizáciami a akademickou obcou a podporovať nástroje, ktoré mu pomôžu cielene rozvíjať lídrov a manažérov, talenty a riadenie a zaviesť moderné selekčné metódy a hodnotiace systémy.

Vytvorenie systému podporujúceho a rozvíjajúceho dimenziu líderstva a talentov zabezpečí Slovensku zvyšovanie zamestnanosti, ktoré súvisí s úspešnejšími firmami a zvýšenou podnikateľskou aktivitou. Ďalej rast konkurencieschopnosti spojený s efektívnejším riadením a pracovnou výkonnosťou a dlhodobý rast súvisiaci so zavádzaním úspešných a inovačných riešení.

Corporate Governance

Základom tzv. dobrej správy je úspech, skúsenosti a inovácie. Je o vytváraní vízie, misie a stratégie a o ich strategickom kontrolovaní a vyhodnocovaní. Corporate Governance pomáha spoločnosti alebo štátu zvoliť najsprávnejšiu cestu, neschádzať z nej a zároveň čo najefektívnejšie a najrýchlejšie napĺňať strategické zámery. Napríklad vo verejnom sektore sa len 20 percent nárastu efektivity dosahuje zavedením nových technológií, kým ostatných 80 percent závisí od líderstva, dobrej správy a prepojenia cieľov s korporátnym sektorom, tretím sektorom a akademickou obcou.

V korporátnom sektore sa ako kľúčový faktor a pridaná hodnota úspechu, inovácií a dynamiky ukázalo redefinovanie úlohy, zavedenie moderných a profesionálnych princípov pri dizajnovaní predstavenstiev a dozorných rád a pri ich obohacovaní o nezávislých členov. Corporate Governance poskytuje najlepšie možné riešenie pre všetky tri sektory, pretože sú v nej zapojení tí najlepší a najskúsenejší zo všetkých oblastí. Prepojenie cieľov prostredníctvom budovania "zdravých" partnerstiev napomáha zvyšovať efektivitu, akcieschopnosť a reálne výsledky vo verejnej správe, využívať skúsenosti lídrov korporátneho sektora

a mimovládnych organizácií vo forme úspešných a overených stratégií a riešení a širšiu angažovanosť spoločnosti pri riešení verejných problémov.

Zárukou nielen peniaze

Ministerstvo financií v súvislosti s naplnením cieľov Lisabonskej stratégie pre Slovensko spomína sumu minimálne 200 až 300 miliárd korún. Hoci ich zabezpečenie je úlohou iných subjektov, bolo by chybou hovoriť o nevyhnutnosti hľadania a podpore akýchkoľvek strategických nástrojov bez ohľadu na reálne finančné možnosti. Potenciálnym zdrojom financovania sa môže v oblasti líderstva a rozvoja talentov i v oblasti Corporate Governance prostredníctvom projektov v partnerstvách stať Európsky sociálny fond, štátny rozpočet a iné zdroje verejných financií alebo korporátny sektor. Hlavnou zárukou toho, aby stratégia neskončila iba na papieri, však nie sú len financie, ale jej dobrá správa, podpora a zavádzanie líderstva, rozvoj talentov a budovanie partnerstiev korporátneho, verejného a mimovládneho sektora.

Martin Krekáč

Amrop Jenewein Group