a vyše 27-tisíc ľudí sa zaradilo do programov vzdelávania a prípravy
na trh práce.
Predstavte si malý drevený hríbik. Rozkrúťte ho na hlavičke a skúšajte, či sa postaví na nohu. Nie vždy sa to podarí, ale pri správnom uhle, rozkrútení, sile a cite v rukách, môžete byť úspešní. Túto malú drevenú pomôcku používajú holandskí experti pri vysvetľovaní správnej miery a citu pri hľadaní riešenia sociálnej situácie, v ktorej sa ocitli nezamestnaní. Na stáži v krajine tulipánov si to vyskúšala aj riaditeľka odboru Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline Andrea Macková: "Človek, ktorý príde o prácu a jeho nezamestnanosť istý čas pretrváva, sa často cíti, akoby bol zrazený na kolenách a našim poslaním je pomôcť mu postaviť sa na vlastné nohy. Ale aj táto pomoc musí mať presnú mieru - preto musíme klienta poznať, identifikovať jeho bariéry, ale aj sny o sebarealizácii a postrčiť ho, aby ich uskutočnil. Ak pomáhame veľmi, môže sa stať závislý a nesamostatný, ak málo a na nesprávnom mieste, minieme sa účinku," zdôvodňuje.
Zamestnanteľnosť ovplyvňuje
zamestnanosť
V žilinskom regióne nezamestnanosť postupne klesá. Ešte pred dvoma rokmi klopalo na tamojší úrad práce vyše 15-tisíc nezamestnaných, v súčasnosti ich počet o málo prevyšuje
10 000. Svoj podiel na klesajúcom trende majú okrem príchodu významných investorov do regiónu aj nové formy aktívnej politiky trhu práce, ktoré priniesol zákon o službách zamestnanosti, účinný od februára 2004. Ich cieľom je zvyšovanie zamestnateľnosti a zamestnanosti. To znamená, že majú zväčšovať šance ľudí nájsť si prácu, zatraktnívniť sa na trhu práce a v konečnom dôsledku zvyšovať zamestnanosť. V rozbehu im pomáha hneď niekoľko nástrojov. Môžu si rozšíriť vzdelanie, kvalifikáciu, získať príspevok na cestovné počas vzdelávania, praxovať u zamestnávateľa. Ak si nájdu prácu, môžu dostať 10 000 Sk na prvé výdavky so sťahovaním, cestou do nového miesta, s ubytovaním. Treba povedať, že práve tento príspevok využilo vlani na celom Slovensku len 51 ľudí.
V uplynulom roku bol najviac využívaným a dá sa predpokladať, že aj v budúcnosti bude, príspevok na aktivačné práce.
V drvivej väčšine pomáha znevýhodneným nezamestnaným, predovšetkým s nedostatočným vzdelaním, bez pracovných návykov, praxe, ale napríklad aj ľuďom bez práce po päťdesiatke. Aktivačnú činnosť pre obce, mimovládne organizácie a iné subjekty vlani vykonávalo takmer 250-tisíc uchádzačov o zamestnanie, z nich takmer tri štvrtiny poberajú dávky v hmotnej núdzi. No títo ľudia nielen zametajú ulice, čistia chodníky či parky, ale napríklad pomáhajú v miestnych knižniciach, matrikách a pri tvorbe obecných kroník.
Skúšajú podnikať
Na zvyšovanie zamestnanosti a perspektívnej sebarealizácie má najväčší význam príspevok na samozamestnanie. V každom regióne je iný, závisí od miery nezamestnanosti a ďalších faktorov. Vlani bolo vytvorených, ale aj obsadených viac ako 5600 nových pracovných miest. Podľa poverenej riaditeľky odboru Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vieroslavy Ráchelovej, nezamestnaní hľadajú touto formou uplatnenie väčšinou v službách. "Najmä kaderníčky, obchodníci, poradcovia v rôznych oblastiach, tlmočníci, krajčírky, počítačoví experti, účtovníčky..," uvádza niekoľko príkladov V. Ráchelová. Na otázku, aké netradičné služby úrady práce, sociálnych vecí a rodiny podporili, reaguje: "To väčšinou závisí aj od fantázie a ambícií budúceho podnikateľa alebo podnikateľky a zároveň od schopností žiadateľa pretaviť svoje nápady do reálneho života. Väčšina podnikateľských nápadov vychádza z rodinného zázemia. Niektoré nadväzujú na "remeslá svojich otcov". Alebo rodina založí rodinnú firmu, kde rodičia boli nezamestnaní a deti, ktoré doštudovali, si nenašli prácu. Niekde sa dokážu spojiť nezamestnané ženy a otvoriť si predajňu. Podnikať začali aj občania so zdravotným postihnutím. Veľa uchádzačov sa pustilo do podnikania po absolvovaní vzdelávacích aktivít, ktoré organizovali úrady.
V Žiline si napríklad založili malú firmu na výrobu ozdobných košíkov a perníkov. Podľa A. Mackovej do budúcnosti treba koordinovať zámery medzi úradmi práce, obcami a potenciálnymi živnostníkmi, aby sa nestávalo, že v jednej dedine je aj desať holičov, a neuživí sa ani jeden. Riaditeľ žilinského úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Igor Braniša zdôrazňuje, že nemôže ísť o nejaké rozhodovanie od úradníckeho stola, ale skôr poradenstvo, pretože: "Ťažko povedať, či práve ten desiaty nebude najlepší a nepresadí sa. Skôr by malo ísť o poradenstvo v tom zmysle, čo obci chýba," zdôrazňuje riaditeľ.
V žilinskom regióne skúsilo vlani podnikať takmer 150 nezamestnaných.
Pomáha individuálny
akčný plán
Jedným z nástrojov aktívnych opatrení trhu práce je vytváranie a realizácia individuálnych akčných plánov na oddelení služieb odborného poradenstva. "Úlohou poradcov je predovšetkým identifikovať bariéry a tie môžu byť rôzne - nedostatok vzdelania, zručností, vek, ale aj nedôvera v samého seba," vymenúva vedúca oddelenia úradu prá-
ce, sociálnych vecí a rodiny
v Žiline Alena Ponechalová. Individuálny akčný plán má presnú formu, aj keď konkrétny obsah je individuálny podľa potrieb klienta. Tvorí sa pre každého, kto je v evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako tri mesiace. "Najprv sa porozprávame, zistíme ašpirácie, túžby, ale aj možnosti každého uchádzača. Potom si vytvoríme plán aktivít, ktoré má vykonať do najbližšieho stretnutia," vysvetľuje A. Ponechalová s dodatkom, že niekedy vyplynú úlohy aj pre poradcov. Ideálnym výsledkom napĺňania individuálneho akčného plánu je zamestnanie sa. Nie vždy sa podarí. Význam však má aj vtedy, ak sa človek stane samostatnejším, zrelším, viac si verí. "Už len tým, že zdvihneme jeho sebavedomie, motivujeme, povzbudíme, zvýšime šance nášho klienta, aby sa uplatnil na trhu práce," je presvedčená A. Ponechalová.
Zamestnávatelia tiež dostávajú príspevok, ak zamestnajú znevýhodneného uchádzača. Na celom Slovensku úrady práce, sociálnych vecí a rodiny takto vytvorili a podporili takmer 1800 pracovných miest, predovšetkým vo výrobnej sfére, napríklad so zameraním na výrobu v strojárstve, drevárstve alebo na výrobu rôznych bytových doplnkov. Najaktívnejšie pri všetkých nástrojoch aktívneho trhu práce sú Prešovský, Banskobystrický a Košický kraj. Prevyšujú ostatné kraje vo všetkých formách, napríklad aj pri vzdelávaní uchádzačov o zamestnanie, absolventskej praxi, aktivačných prácach a podpore samozamestnania.
Uplynulý rok z pohľadu pomoci a podpory nezamestnaným, hodnotí Vieroslava Ráchelová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ako rok "cielenej podpory a pomoci, najmä do regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti a s vysokým podielom dlhodobej nezamestnanosti."
Väčšina nástrojov aktívnej politiky sa financuje v rámci národných projektov z Európskeho sociálneho fondu. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny dohodli celkovú sumu financií takmer dve miliardy korún. Eva Reiselová
