Bratislava 16. marca (TASR) - Prestížnu literárnu Cenu Dominika Tatarku za rok 2004 dnes v Pálfiho paláci udelili Stanislavovi Rakúsovi za dielo Nenapísaný román.
"Román, v ktorom sa vraciam do obdobia normalizácie, spracúva situáciu vo vysokoškolskom a hereckom prostredí. Hlavná postava - spisovateľ sa pokúša vytvoriť dielo, ale má publikačný zákaz," priblížil ocenené dielo Rakús. V románe mapuje situáciu pred rokom 1898, keď systém vytlačil na perifériu schopných a favorizoval neschopných či bezcharakterných ľudí. Jeho hlavného protagonistu, prozaika a teoretika literatúry Adama Zachariáša vyhodia zo školy i divadla a tak začne písať svoju knihu. "Vo chvíli, keď začne písať román, čitateľ zistí, že ho práve dočítal," prezradil Rakús o románe v románe. Podľa neho sú v diele aj autobiografické prvky, podobne ako jeho hrdina aj Rakús je literárnym vedcom i pedagógom na Filozofickej fakulte UK. Podľa jeho slov však sám nebol až natoľko postihnutý režimom, ako jeho hlavný hrdina.
Nenapísaný román, ktorý vydalo vydavateľstvo LCA, bol ako jedna z mála prozaických kníh posledného obdobia jednoznačne prijatý literárnou kritikou i čitateľskou obcou. O cene rozhodla porota, ktorej stálymi členmi sú Dana Kršáková, Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Martin Porubjak, Martin M. Šimečka, Ján Králik, Peter Zajac a nositeľ Tatarkovej ceny z predchádzajúceho roka - tentoraz maliar, pedagóg a esejista Rudolf Fila. Prestížne slovenské literárne ocenenie je určené autorovi za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Cenu udeľuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Porota Ceny Dominika Tatarku od roku 1995, za knihu z predchádzajúceho roku.
Doterajšími laureátmi ceny sú Milan Hamada, Ivan Kadlečík, Pavel Vilikovský, Ivan Štrpka, Pavel Hrúz, Ľubomír Lipták, Dušan Dušek, trojica autorov František Mikloško, Gabriela Smolíková, Peter Smolík, ďalej Katalin Vadkerty a Ján Johanides a nakoniec Rudolf Fila.
Laureát 11. ročníka ceny Stanislav Rakús (1940) je prozaikom, autorom literatúry pre mládež a zároveň esejistom a literárnym vedcom. Jeho poviedky a novely vyšli v zbierkach Žobráci (1976) a Pieseň o studničnej vode (1979), v roku 1993 mu vyšiel román Temporálne poznámky. Pre deti napísal Mačaciu krajinu (1986), k literárnej teórii prispel prácami Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), Poetika prozaického textu (1995), v roku 2003 vyšla jeho kniha Z rozprávaní, úvah a rozhovorov.
