Bratislava 16. marca (TASR) - Prestížnu literárnu Cenu Dominika Tatarku za rok 2004 dnes v Pálfiho paláci udelili Stanislavovi Rakúsovi za dielo Nenapísaný román.
TASR pri tejto príležitosti prináša jeho životopis.
Stanislav Rakús sa narodil 20. januára 1940 v Šúrovciach. Vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Prešove. Po pôsobení na rôznych stredných školách pracuje od roku 1969 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Ako jeden z mála slovenských literárnych tvorcov sa sústavne venuje umeleckej próze i literárnej vede. Do slovesného diania vstúpil v polovici 60. rokov publikovaním poviedok, recenzií a literárnovedných štúdií v rôznych literárnych a literárnovedných časopisoch.
Debutoval novelou Žobráci (1976). Kompozične náročne stavaný príbeh situoval do nie celkom presne časovo identifikovateľného obdobia monarchie. Prostredníctvom dvoch protagonistov priblížil svet žobráctva, kde okrem dezilúzie a tragiky má svoje miesto i ľudská hrdosť. Rakús tu účinne využil prvky lyrizovanej prózy a naturizmu. Vo svojom rozprávaní sa zameriava na psychológiu postáv, čo sa prejavilo aj v jeho nasledujúcej tvorbe.
Minulosťou je nasiaknutá i jeho ďalšia kniha zbierka poviedok Pieseň o studničnej vode (1979), ktorej príbehy autor situoval do obdobia na rozhraní 19. a 20. storočia.
Námet zo súčasnosti čerpal až v novele Temporálne poznámky (1993), pričom pri písaní využil osobné učiteľské skúsenosti. Vierohodné rozprávačstvo Stanislava Rakúsa tu dostalo nové dimenzie: využíva paródiu, jemnú iróniu, literárne alúzie a podobenstvá. Autor prostredníctvom hlavného protagonistu Dušana Sakmára, učiteľa na večernej škole pre pracujúcich, vykresľuje dobu, ktorá veľmi ovplyvnila nielen dejinný, kultúrny a politický vývoj nášho národa, ale hlboko zasiahla do životov, osudov a zmýšľania ľudí. Odhaľuje reálne pomery socialistického vzdelávacieho systému, vytvárajúceho simplicitné, všeobecne záväzné kultúrne schémy a vyžadoval si ich osvojenie. Dušan Sakmár sa nedokáže stotožniť s týmto modelom kultúry, čo sa prejavuje v jeho improvizácii na vyučovacích hodinách, ktoré nie sú ničím iným ako únikom zo strnulého sveta učebných osnov. Je to akýsi nenápadný prejav vzdoru voči vtedajšej dobe.
Na novelu Temporálne poznámky tematicky nadväzuje Nenapísaný román (2004). Stanislav Rakús v ňom zachytáva hodnotovú stratifikáciu zvráteného systému normalizácie, ktorý vytláča na perifériu schopných a favorizuje neschopných či bezcharakterných ľudí. Hlavný protagonista, prozaik a teoretik literatúry Adam Zachariáš, sa pokúša cez "poetiku nenapísanosti" zobraziť pravú tvár tohto obdobia. Vzniká tak text v texte román v románe.
Rakús napísal aj knihu humorne ladených rozprávok pre deti Mačacia krajina (1986). V literárnovedných knižných publikáciách Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), Poetika prozaického textu (1995) a Z rozprávaní a rozhovorov (2003) sústredil pozornosť najmä na problematiku modernej slovenskej prózy a jej najvýraznejších predstaviteľov, napríklad Martina Kukučína a Rudolfa Jašíka. Informácie sú z webovej stránky vydavateľstva LCA.
