čnej politiky. Naďalej trváme na tom, čo sme povedali. Keby nás bolo bývalo viac, bolo by to pre nás samozrejme lepšie."
Ešte v pondelok so slovenskou pozíciou súhlasilo len Rakúsko, Maďarsko a Slovinsko. Na včerajšom zasadaní úniových šéfov diplomacie Kukan napočítal "osem alebo deväť" stúpencov. Veľmi jasne podľa neho hovorili napríklad Cyprus, Malta, Litva, Írsko.
Na začatie rokovaní o vstupe je však nutná jednomyseľná zhoda všetkých 25 členských krajín.
Odporcovia okamžitých rokovaní s Chorvátskom podľa Kukana neodkazovali len na záporné stanovisko hlavnej žalobkyne Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Carly del Ponteovej: "Snažili sa prezentovať aj poznatky vlastných tajných služieb, že Záhreb ešte celkom nespolupracuje." Kukan však tvrdí, že dôveryhodné závery tajných služieb nevidel.
Hlavný argument bratislavskej vlády proti skepse väčšiny únie znie: "Oficiálne chorvátske zdroje sú rovnako vierohodné ako informácie od del Ponteovej."
Kukan z toho vyvodzuje, že sa Chorvátsku dnes zo strany únie nedostáva férové zaobchádzanie. "Ťažko sa môžu argumenty z jednej strany úplne ignorovať a argumenty druhej strany absolutizovať."
Podľa Slovenska spolupracuje Záhreb s Haagom naplno. Začatie rokovaní by vraj bolo dobrým signálom aj pre všetky krajiny západného Balkánu. Odporcovia sa obávajú, že by tieto štáty naopak poľavili v úsilí vyrovnať sa s vlastnou vojnovou minulosťou.
"My takisto nechceme poľaviť ani milimeter na tom, že Gotovina sa musí nájsť a musí byť vydaný do Haagu. Len si neviem dosť dobre predstaviť, že Chorvátsko má dokázať niečo, čo neexistuje. Ak Gotovina nie je na jeho území, potom sa to veľmi ťažko preukazuje," povedal Kukan.
Hlavný problém vidí v tom, že únia vlastne nemá jasno, čo je to plná spolupráca s tribunálom. Kukan nesúhlasí, že to je iba vydanie Anteho Gotovinu.
Autor: David Zelinger,Brusel
