Takýto obraz poskytuje aj Ondrejský cintorín v Bratislave, ktorý je pozoruhodný jednak svojou polohou priamo v mestskom centre, jednak množstvom zachovaných náhrobkov, takže z tohto miesta sa stala svojho druhu kultúrna pamiatka, najmä po úprave plochy na park v rokoch 1978 - 1982.
Históriou i najnovším stavom Ondrejského cintorína sa zaoberá publikácia Viery Obuchovej Ondrejský cintorín (Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava 2004). Naslovovzatá odborníčka, ktorá podrobne preskúmala jednotlivé hroby a náhrobky pred spomínanou úpravou, napísala prehľadnú a informačne cennú príručku - sprievodcu po tejto nekropole, kde čitateľ nájde mnohé vysvetlenia a odpovede na rozličné otázky (napríklad pôvod pomenovania niektorých ulíc a objektov v Bratislave).
Štefan Holčík v úvode priblížil dejiny tejto lokality a bratislavských cintorínov vôbec, na ktorých sa pochovávalo už v priebehu 9. - 13. storočia. Samotný Ondrejský cintorín vznikol koncom 18. storočia, no zachované hroby a náhrobníky pochádzajú až z 19. a 20. storočia. Pôvodná rozloha bola pri rozširovaní Karadžičovej ulice značne zredukovaná - celý východný múr presunuli o päť metrov dozadu a za obeť vtedajším úpravám padol tiež vstupný portál na nároží dnešných ulíc Poľnej a 29. augusta. Našťastie, všetky náhrobné kamene a pomníky sa presunuli k inému obvodovému múru a tak autorka knihy eviduje aj tie.
Pri mapovaní cintorína si Obuchová zvolila prehľadný systém. Na vnútornom obale knihy je uverejnená mapka so zreteľným rozdelením na jednotlivé sektory a v tých sú zasa hroby označené arabskými číslicami. Dovedna je tu 179 náhrobkov a prechádzka po nich - s Obuchovej knihou v ruke - poskytuje neobyčajný zdroj poučenia. Aspoň niekoľko zastavení.
Na tomto cintoríne je azda najznámejší náhrobník tzv. bratislavského Robinsona - Karla Jettinga, z konca 18. storočia. Syn bratislavského zámočníckeho majstra prežil neuveriteľné dobrodružstvá, ktoré na základe jeho zápiskov po majstrovej smrti spracoval a knižne vydal vo Viedni anonymný autor. Nájdeme tu hrobku mäsiarskej rodiny Manderlovcov i podnikateľskej rodiny talianskeho pôvodu Lanfranconiovcov (podľa jedného z nich aj s chybným prepisom priezviska je pomenovaný internát i most na Dunaji), všeličo sa dozvieme o zemianskej rodine Palugyaovcov, ktorí sa preslávili výrobou vína.
Z historicky bližších období uvediem spisovateľa a politika Tida J. Gašpara, univerzitného profesora Jana Vilikovského, ktorému pomník zhotovil Dušan Jurkovič, alebo náhrobok spisovateľa a ľudového dramatika Ferka Urbánka, presláveného svojimi hrami, ktoré sa uplatnili najmä v dedinských ochotníckych súboroch. Jednou z kuriozít cintorína je pomník futbalistu Bélu Grubera, ktorého spolu s klubovým kolegom zabil v roku 1922 počas zápasu blesk. Dielo zhotovil Alois Rigele, ktorý je na tomto cintoríne pochovaný takisto.
Hoci sa tu už nepochováva, najčerstvejšiu výnimku tvoria hroby Júliusa Satinského a hudobníka Jána Melkoviča.
Údaje o pochovaných, najmä zo staršieho obdobia, nie sú vždy úplné, no základná informácia je tu vždy. Autorka v prípade výtvarne ozvláštnených náhrobkov stručne charakterizuje aj ich štýl a ornamentiku.
Ďalšie užitočné posonium s množstvom fotografií je na svete a poslúži rovnako dobre Mimobratislavčanom, ktorí sa zaujímajú o niekdajších významných obyvateľov mesta, Prešpurčanov i Bratislavčanov.
