Praha 1. januára (TASR) - Štvrťstoročie dnes uplynulo od vydania prvého Prehlásenia Charty 77, ktorá bola v bývalom komunistickom Československu prvým opozičným hnutím.
Charta 77 bola zároveň prvým a najdlhšie pôsobiacim opozičným zoskupením v bývalom sovietskom bloku, pričom inšpirovala disidentov v ďalších krajinách k založeniu podobných hnutí. Medzi najvýznamnejších členov hnutia patril terajší prezident Václav Havel, súčasný biskup Václav Malý, publicista Petr Uhl, exminister zahraničných vecí Jiří Dienstbier, Pavel Kohout, Jiří Hájek a ďalší.
Prvé prehlásenie chartistov k 1. januáru 1977 podpísalo 242 občanov bývalého Československa a do januára 1990 ich počet stúpol na viac ako 1800. Viacerí signatári Charty 77 čelili prenasledovaniu, ale len 25 z nich svoj podpis pod dokumentom verejne odvolalo.
Vznik Charty bol reakciou na zverejnenie medzinárodných dohôd o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Dokumenty, ktoré prijala aj československá reprezentácia, začali platiť v marci 1976, ale vtedajší komunistický režim ich do praxe neuviedol. Chartisti upozornili na tento fakt v dokumente, ktorý sa objavil v zahraničných denníkoch a agentúrach, v československých oficiálnych médiách nikdy.
V súvislosti s Chartou, ktorá sa neprofilovala politicky, vznikli aj politicky orientované iniciatívy a tie napokon spolu s ďalšími organizáciami prispeli k pádu komunizmu. Charta do páde komunizmu dohrala svoju historickú rolu a 3. novembra 1992 ukončila činnosť. Podľa katolíckeho biskupa Václava Malého až budúcnosť ocení význam jej práce.
(spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) pel
