FOTO - TASR/AFP
"Tvrdo pracujete tri hodiny, získate dobrú pozíciu, potom urobíte jedinú chybu a môžete ísť domov," posťažoval sa najsilnejší šachista planéty Garry Kasparov po prehratej newyorskej partii proti počítaču X3D Fritz v novembri 2003. Vtedy ešte odchádzal od trojrozmernej šachovnice domov iba obrazne. Teraz už je však podľa všetkého jeho "odchod domov" z vrcholového šachu definitívny.
Marcový šok
10. marca pripravil Garry Kasparov milovníkom šachu šok, z ktorého sa budú ešte dlho spamätávať. Po výborne zohranom superturnaji v španielskom Linarese (vyhral ho spolu s Topalovom) z ničoho nič oznámil, že končí s profesionálnou kariérou. Svoje rozhodnutie zdôvodnil 41-ročný rodák z Baku stratou motivácie. Už sa mu vraj nechce podstupovať ďalšie nešachové boje v rozdelenom čierno-bielom svete. Psychologický tlak, ktorý na sebe v poslednom čase cítil, je priveľmi silný.
O rozdelenie oficiálneho šachového sveta v roku 1993 sa postaral sám Kasparov. Vtedy na protest proti FIDE (Medzinárodná šachová federácia) založil konkurenčnú organizáciu veľmajstrov pod hlavičkou PCA. V jej farbách zaznamenal dve víťazstvá o titul majstra sveta - proti Nigelovi Shortovi a Vishvanathanovi Anandovi.
V roku 2000 síce stratil titul v zápase s Vladimirom Kramnikom, šachový svet ho však naďalej považoval za najsilnejšieho. Nik nedosahoval na turnajoch také výsledky, nik nehral s takým zaujatím a nasadením, nik nepripútal k čierno-bielym poliam toľko ľudí ako on. Urobil z kráľovskej hry tak trochu šou, vrchovato ju však napĺňal bojovnosťou, poctivosťou a nekompromisnosťou.
Za túto tvrdú prácu žiadal aj dobre zaplatiť, čo je pochopiteľné. Jeho plánovaný januárový zápas proti Kasimdžanovovi o titul majstra sveta sa neuskutočnil, pretože FIDE nezložila na účet Kasparova ešte pred zápasom milión dolárov. V iných odvetviach športu by sa takáto požiadavka mohla zdať nenormálna a možno aj nemorálna. Šach má však svoje nepísané pravidlá a najlepší šachisti vždy mávali výsadu prispôsobovať si ich tak trochu na svoj obraz.
Súperenie s Kasimdžanovom sa však predsa len ešte uskutočnilo. Na turnaji v Linarese bol Kasparov prvý, Kasimdžanov posledný. Jednu vzájomnú partiu vyhral Kasparov, druhá sa skončila remízou. To naznačuje aj priebeh možného zápasu. Sponzori sa možno do jeho financovania nehrnuli preto, že by bol jasnou záležitosťou Kasparova.
Garry samozrejme nemá problém s tým, ako zarobiť. Iba za víťazstvo v Linarese inkasoval stotisíc eur. A trebárs pri simultánke proti tridsiatim súperom v Prahe v októbri 2001 dostal od každého súpera 30 000 českých korún, čo znamenalo čistý zisk 900 000 za niekoľko hodín šachu. Kasparov peniaze venoval detskej onkologickej nadácii.
Gens una sumus
Heslo FIDE, pod ktorým sa odjakživa hrajú medzinárodné turnaje, znie Gens una sumus (Sme jedna rodina). Napriek rozdeleniu šachového sveta platilo a platí naďalej. Členovia tejto veľkej rodiny s napätím sledovali Kasparovove pevné strategické plány, akoby vytesané z kameňa, zamýšľali sa nad jeho neočakávanými ťahmi a zázračnými kombináciami, pri ktorých niekedy doslova tuhla krv v žilách. Stačí si pozrieť partiu Kasparov - Topalov z roku 1999 vo Wijk aan Zee. A všetkým fanúšikom bolo úprimne jedno, či šachový génius hral v drese FIDE alebo inej organizácie.
V októbri 2001 okrem simultánky zohral Kasparov v Prahe tiež dvojkolový zápas proti kompletnej českej reprezentácii. Prehral jedinú partiu (s Tomášom Oralom, celkovo vyhral 5,5:2,5). Neuveriteľný výsledok, ak si uvedomíme, že hrali všetci najsilnejší českí hráči (vrátane Sergeja Movsesjana, ktorý získal české občianstvo).
Mafián? Nie, veľmajster s počítačom v hlave
Jeden z pozorovateľov pamätného zápasu, ktorý sa hral na Pražskom hrade, o Kasparovovi vtedy napísal: "Jeho vnútornú koncentráciu a silu, s ktorou zdoláva oponentov, cítiť nielen v každom ťahu, ale aj v každom geste. Keď zopne prsty, sústredený nad ďalším ťahom, pripomína mafiánskeho bossa, ktorý sa rozhoduje, koho obetovať. Garry Kasparov však nie je mafián, ale veľvyslanec ušľachtilého športu."
A potom prirovnal Kasparovov mozog k počítaču. Čo je samozrejme veľmi trefné, lebo emotívny Garry sa preslávil aj partiami, hranými proti chladným počítačom. V roku 1997 otvoril novú etapu súperenia človeka a stroja azda svojou najslávnejšou prehrou - s počítačom firmy IBM Deep Blue. Odvtedy už tušíme, že éra vlády ľudí nad počítačmi, aj keď iba v šachu, sa skončila.
Bude hrať iba pre radosť
Škoda, že tohto sympatického bojovného Azerbajdžanca už neuvidíme v napínavých zápasoch o titul šachového kráľa. Vraj ak si zahrá šach, tak iba pre radosť, prípadne zasadne k osviežujúcim rýchlym partiám, pri ktorých netreba stráviť pol dňa a vydať zo seba výkon na úrovni malého jadrového reaktora.
Kasparov sa tiež chce venovať písaniu kníh. Prvou úlohou bude dokončiť päťdielny seriál s názvom Moji veľkí predchodcovia. Mená ako Steinitz, Lasker, Capablanca, Alechin, Euwe, Botvinnik, Korčnoj, Tal, Petrosjan, Spasskij alebo Fischer už zdobia šachovú Sieň slávy. Keď o nich píše práve Kasparov, je to možno podobné, ako keby Rachmaninov hodnotil dielo Mozarta, Beethovena alebo Dvořáka. Mimochodom, práve u Michaila Botvinnika, v leningradskej šachovej škole, Kasparov robil svoje prvé šachové krôčiky. Botvinnik bol majstrom sveta v rokoch 1948-1957, 1958-1960 a 1961-1963.
Niekedy je ako dieťa
Kasparov vraj napíše aj knihu s pracovným názvom Šach ako model života. Chce v nej vysvetliť, ako táto starodávna hra môže pomôcť správne sa rozhodovať v každodennom živote. Bude zaujímavé prečítať si ju. Už len preto, že veľmajster Nigel Short, ktorý s Kasparovom spoluzakladal PCA, o Kasparovovej náture nemá ilúzie:
"Niekedy urobí niečo, v čom cítim stopy génia. Inokedy sa však správa ako dieťa; až ma to rozčuľuje," povedal Short.
Short sa tiež priznal, že Kasparov bol jediný, s kým sa bál hrať. Pri partii ostro vnímal nielen silu jeho intelektu, ale aj jeho fyzickú prítomnosť.
Vráti sa?
Šachisti sú vo všeobecnosti ľudia nedôverčiví. Budú samozrejme špekulovať, či šachový génius, ktorý pre propagáciu a prestíž tejto hry urobil toľko, vydrží žiť bez súbojov na najvyššej úrovni. Nie je to niečo ako droga? Určite sa nájdu aj takí, ktorí Kasparova budú chcieť vrátiť do sveta veľkého šachu, podobne, ako sa o to neúspešne snažili aj v prípade amerického šampióna Roberta Fischera.
Ťažko si však predstaviť, že by takíto optimisti mohli mať úspech. Kasparov je známy nekompromisnosťou nielen na šachovnici, ale aj mimo nej. Ak dnes hovorí, že v šachu už dosiahol všetko, čo sa dalo, ťažko ho nútiť hrať.
Skutočne, za dve desaťročia Kasparov na šachovnici predviedol nevídané veci. Vďaka tomu, že existuje bohatá šachová literatúra, dnes už bežne dostupná aj na internete, budú nesmrteľné partie Kasparova osviežovať milovníkov šachových variantov možno aj v budúcom storočí.
Najriskantnejšia partia génia
Šach ovláda Garry Kasparov dokonale. Teraz mieni svoj talent na spriadanie geniálnych strategických krokov vrhnúť do ruskej politiky. Položí na lopatky aj ruského prezidenta Vladimira Putina?
"V ruskej politike je dnes príliš veľa generálov a plukovníkov a príliš málo intelektu," napísal nedávno Kasparov v americkom denníku The Wall Street Journal, do ktorého prispieva pravidelne už dlhší čas. "Rusko prežíva krízu a každý čestný človek sa musí postaviť proti diktatúre Putina," zdôvodňuje svoje rozhodnutie vstúpiť do politiky.
Kasparov však do nej hovorí už dlhšie. Zatiaľ v nej však dosiahol oveľa skromnejšie úspechy, ako na športovom poli. Založil Demokratickú stranu Ruska, ktorá mala krátky život. Teraz sa angažuje v opozičnom hnutí Výbor 2008, ktorý sa usiluje o uskutočnenie slobodných prezidentských volieb v roku 2008. Pred niekoľkými dňami pripustil, že práve to by pre neho mohla byť ďalšia méta: "Vždy som si dával ambiciózne ciele a mnohé sa mi darilo dosahovať. Na šachovej aréne som dosiahol všetko, čo možno dosiahnuť, možno, že to nedokázal žiadny šachový hráč v histórii. Ale sú aj iné oblasti, kde môžem ovplyvňovať udalosti, dávať si nové ciele a nachádzať nové kanály pre svoju energiu," takto okľukou odpovedá Kasparov na otázky, či sa zúčastní na prezidentských voľbách v roku 2008 ako kandidát na najvyššie kreslo.
Možno je to pre neho skutočne tá správna výzva. Na obrovské výkony potrebuje totiž motiváciu a tú vraj v šachu už stratil.
Je pochopiteľné, že športová kariéra Kasparova už nebaví. Začal ju v piatich rokoch, keď ho otec naučil hrať šach. Ako sedemnásťročný vyhral majstrovstvá sveta juniorov a v roku 1985 porazil prvý raz sovietsku legendu Anatolija Karpova. Už vtedy sa vlastne začala jeho politická kariéra, typická jeho schopnosťou vzdorovať autoritám, tvrdohlavo presadzovať svoj názor a nebáť sa protivníka, ktorý predsa musí byť hlúpejší ako on.
Komunistické športové vedenie mladému, temperamentnému južanovi neprialo, chcelo si uchovať sovietsku šachovú modlu Karpova. Kasparov staré mýty zrúcal s takou detskou drzosťou, že sa nestačili diviť ani stranícki tajomníci. Nuž nečudo, že teraz je jeho cieľom vytvoriť silnú, demokratickú opozíciu proti prezidentovi Putinovi, nedopustiť návrat diktatúry a prepožičať nielen meno, ale i talent, intelekt a vytrvalosť politike.
Je to však oveľa riskantnejšia hra ako šach. Hoci možno nevyžaduje toľko inteligencie, hrozí v nej oveľa viac zákerných ťahov podlých súperov.
PETRA PROCHÁZKOVÁ
Súboj dvoch veľkých "Ka": Päť mesiacov za šachovnicou
Garry Kimovič Kasparov (vlastným menom Weinstein) by mohol mať v erbe trinástku, pretože mu priniesla šťastie. Narodil sa 13. apríla 1963 v azerbajdžanskom Baku. Po víťazstve 13:11 nad Anatolijom Karpovom v roku 1985 sa stal trinástym majstrom sveta.
Kasparov, azda najväčší šachový talent v dejinách, bol súčasne aj najmladším majstrom sveta v novodobej histórii šachu. Tá sa začína pražským rodákom Wilhelmom Steinitzom (prvý majster sveta v rokoch 1886-1894). Keď sme pri tej trinástke, Steinitz bol trinástym dieťaťom, ktoré sa jeho rodičom narodilo.
Grandiózne súperenie Kasparova a Karpova, dvoch veľkých ruských "Ka", nemalo a už ani nebude mať obdobu. Zohrali spolu dovedna päť zápasov o titul majstra sveta, okrem prvého bol vo všetkých úspešnejší Kasparov.
Anatolij Karpov (majster sveta v rokoch 1975-1985, majster sveta FIDE 1993-1999) nastúpil k prvému zápasu ako jasný favorit. Hralo sa na šesť výhier, a po 27. partii, keď obhajca titulu viedol už 5:0, by si na mladého vyzývateľa nik nevsadil ani groš. Ten však dokázal prispôsobiť svoj štýl, menej sa hnal do útoku a viac vyčkával. Tvoriť musel skôr Karpov.
Táto taktika priniesla plody. Po prvom víťazstve Kasparova v 32. partii prišlo druhé a tretie. Vyzeralo to, že Karpov sa už nezmôže na odpor. Po tretej výhre Kasparova v 48. partii však vtedajší prezident FIDE Florencio Campomanes zápas ukončil bez víťaza za stavu 5:3 pre Karpova, 40 partií sa skončilo remízou.
Vtedy rozhodnutie prezidenta FIDE kritizovali najmä prívrženci Kasparova, ktorý chcel v zápase pokračovať a mal vraj ešte dosť síl. Hovorili, že Karpov vraj síce tiež bol proti ukončeniu zápasu, keďže mu však v nemocnici práve dávali kyslík, nebolo ho počuť, a tak sa zápas nedohral.
Hold však patrí obom súperom. Strávili za šachovnicou neuveriteľných päť mesiacov, od 10. septembra 1984 do 10. februára 1985. Predviedli výkon na hranici ľudských možností. Už vtedy malo ich súperenie ideový podtext. Karpova svetová verejnosť vnímala ako muža starých poriadkov, Kasparova naopak ako dieťa prestavby, ktorú vtedy v politike predstavoval Michail Gorbačov.
Garry Kasparov počas newyorskej partie proti počítaču X3D Fritz v novembri 2003. FOTO - ČTK/AP
