Profesorka Zuzana Sternová, odborníčka na zatepľovanie budov, vyrastala pod Zoborom. Rada spomína na kóšer kuchyňu svojej mamy, výbornej gazdinky, ktorá striktne dodržiavala zásady židovského stravovania. Patrilo k nim naprí-klad aj to, že až šesť hodín po zjedení mastného jedla si mohli dať niečo mliečne. A potom mali ryby pripravené na masle alebo masti.

Keď bola Zuzana malá, varilo sa u nich iba na husacej masti, pretože olej ešte nebolo dostať. Hydina však musela byť podľa predpisov zarezaná a stečená z krvi. Neďaleko nich býval šachter, židovský rituálny mäsiar, ktorý po zarezaní husi vždy precízne skontroloval jej hrtan, či sa štopaním nepoškodil. Keby sa tak stalo, hus by museli niekomu darovať, pretože by už nebola kóšer. Ich susedia raz v kóšer husi objavili klinec. Keďže hus tým bola znečistená, všetko museli kóšerovať (čistiť namočené v slanej vode, nože zapichnúť na niekoľko dní do zeme). Na Veľkú noc sa zas v židovskej domácnosti museli meniť taniere a ostatné riady, pretože vtedy sa nesmelo jesť nič kvasené.

Chutilo jej, čo nesmela

V detstve jej najviac zo všetkého najviac chutilo to, čo nesmela - šunka a klobásky. Mimo domu jej to rodičia síce dovolili občas jesť, bolo to však naozaj len zriedkavo. Najlepšia kamarátka zo školy o Zuzaniných chúťkach vedela, a tak vždy, keď išli na výlet, priniesla aj pre ňu chlieb so šunkou.

Keďže vtedy chodili do školy aj v sobotu, mávala Zuzana na desiatu barches (doma pripravovaný zapletaný chlieb, ktorý vyzerá ako vianočka) s kóšer salámou. Spolužiaci sa jej pýtali: "Ty vieš jesť vianočku so salámou?" V poslednom ročníku priemyslovky jej otec dovolil oficiálne vychutnať si v predizbe bravčovú nekóšer salámu, ktorú dostali zo zabíjačky.

Zuzana Sternová spomína v tejto súvislosti amerického herca Kirka Douglasa, ktorý vo svojej knižke Handrárov syn píše, ako sa z dieťaťa pochádzajúceho z ortodoxnej rodiny stal takmer neverec - bol u spolužiaka, kde mu ponúkli slaninu. Vedel, že je to veľký prehrešok, ale dal si a veľmi mu chutila. Večer sa modlil k Pánu Bohu, nech mu odpustí. Čakal, čo sa stane - a nestalo sa nič.

V súčasnosti Zuzana dodržiava Yom kipur - sviatok zmierenia. V tento deň sa od desiatich rokov postí, čo znamená, že nič neje, ale ani nepije.

Tradične, aj podľa Rakúšanov

Z typických židovských jedál Zuzana Sternová varieva šoulet, ku ktorému patrí tradičný barches. Pripravuje aj omáčku zo zeleného hrášku s teľacím mäsom, čiže bečinált. Pomáha si pritom kuchárskou knižkou od maminej sesternice. Počas vysokej školy varievala často paprikáš s haluškami a omeletu, vďaka viedenskej televízie si zvykla pripravovať hovädzie ŕ la Stroganov či orientálne jedlá. Na Vianoce robí pravidelne plnené morčacie prsia zapečené v lístkovom ceste. Zo zákuskov obľubuje jej rodina makovú tortu s citrónovou polevou.

Nemá rada kelovú omáčku a dodnes ju mrzí, čo kedysi kvôli nej vyviedla svojej mame. Keď ju nútila zjesť toto neobľúbené jedlo, hodila tanier o zem. Mama na to nikdy nezabudla.

O haluškách a rezancoch

Podľa rady herca Ivana Rajniaka zvykne do bryndzových halušiek pridávať nakrájanú cibuľku. Profesor Martin Halahyja jej zasa odporučil zjemniť ich chuť maslom a robiť ich väčšie, nie také "panskie". Maďarský herec Salamon Béla v čase jej detstva vychvaľoval v televízii tvarohové rezance so smotanou a slaninou. Na školskom výlete preto poradila spolužiakom, aby si objednali práve toto jedlo. Poslúchli ju, boli nadšení, ona však bola zhrozená pri pohľade na plávajúcu masť so smotanou.

Favoritom sú pstruhy

Počas víkendov na chate relaxuje nielen pri lyžovaní, ale aj v kuchyni. Pripraviť obed či večeru pre dvadsať ľudí nie je pre ňu nijaký problém. A pokojne už zapeká mäso so syrom, alebo ho zalieva smotanou. Jej favoritom sú však stále pstruhy. Obľúbenými jedlom jej dcéry Alexandry sú Stroganov a špeciálne medailónky Alexandra či zasmažená rascová polievka, syn Tomáš si pochutí na kyslej vajíčkovej polievke. A manžel, profesor Juraj Stern vraj zje všetko. A dokonca aj palacinky vyhadzuje v ich rodine do vzduchu on.

FOTO - PETER LEGINSKÝ

Recepty Zuzany SternovejKyslá vajíčková polievka

1 - 2 vajíčka na osobu, 3 polievkové lyžice hrubej múky, 3 polievkové lyžice oleja, trochu kryštálového cukru, ocot, soľ, 2 dcl kyslej smotany

Cukor upražíme v oleji na karamel a keď je bledohnedý, primiešame múku. Zalejeme asi 1 litrom vody a miešame, kým sa zápražka rozpustí. Ochutíme soľou a octom a necháme zovrieť. Vajíčka vhodíme po jednom a necháme variť počas mierneho vrenia. Zjemníme smotanou. Podľa potreby dochutíme cukrom a octom.

Prívarok zo zeleného hrášku - bečinált

Približne 500 až 750 g mäsa (teľacie, kuracie, kuracie pečienky alebo aj bravčové chudé pokrájané na kocky), 4 polievkové lyžice oleja, 2 polievkové lyžice hrubej múky, 0,5 kg vylúpaného zeleného hrášku (alebo z konzervy, prípadne mrazeného), viazanička petržlenovej vňate, trochu mletého čierneho korenia, trocha práškového cukru, soľ

Umyté mäso pokrájané na kocky podusíme na oleji. Pridáme hrášok, osolíme a ďalej dusíme do polomäkka. Ak treba, trochu podlejeme vodou. Posypeme múkou, zamiešame a zalejeme takým množstvom vody, aby zmes dosiahla hustotu omáčky. Okoreníme, osladíme a necháme vrieť. Nakoniec vsypeme nadrobno posekanú petržlenovú vňať. Môžeme podávať s pletenkou posypanou makom (namiesto barchesu).

Maková torta

6 vajec, 200 g zomletého maku, 100 g zomletých piškót, 200 g práškového cukru, 200 g masla, 1 balíček vanilkového cukru, pol balíčka prášku na pečenie, 2 - 3 polievkové lyžice červeného vína

Žĺtky vyšľaháme s cukrom a maslom, postupne zmiešame s ostatnými prísadami a nakoniec jemne vmiešame vyšľahané bielka. Pečieme v tortovej forme približne trištvrte hodiny pri teplote 180 stupňov. Po vybratí z formy môžeme tortu potrieť ríbezľovým džemom. Po vychladnutí ozdobíme citrónovou polevou.