Zriadenec aukčnej siene predvádza fragment latinského prekladu Dalimilovej kroniky.
FOTO - ČTK
Ako je známe česká Národná knižnica získala predvčerom v Paríži fragment latinského prekladu Dalimilovej kroniky zo 14. storočia. Na dražbe v aukčnej sieni Drouot Richelieu ho vydražila za 339 000 eur, čo je asi desať miliónov českých korún. Dražba trvala iba minútu.
Najvzácnejšou knihou v Čechách stále zostáva Kodex vyšehradský z roku 1085, ktorého odhadovaná cena prevyšuje miliardu českých korún.
Slovensko svetové aukcie nesleduje
Slovenská národná knižnica v Martine vlastní najstaršiu slovenskú literárnu pamiatku - Veršované desatoro napísané v slovakizovanej češtine z roku 1532. V Archíve literatúry a umenia je aj niekoľko vzácnych latinských kódexov miliónových hodnôt z 15. storočia.
Podľa slov riaditeľky archívu Jarmily Gráfovej svetové burzy a aukcie nesledujú, nedisponujú totiž ani prostriedkami na nákup takýchto historicky vzácnych diel. Minulý rok mali na nákup približne 700-tisíc korún. "Táto suma ani zďaleka nestačí na pokrytie nákupných požiadaviek archívu," hovorí pre SME Gráfová. Na prípad podobný Dalimilovej kronike si nespomína.
Najdrahší da Vinci je u Gatesa
Príbehy podobné osudu fragmentu latinského prekladu Dalimilovej kroniky majú aj iné krajiny. Asi najvyššiu sumu - 30,8 milióna dolárov (asi 887 miliónov korún) zaplatil v roku 1994 šéf Microsoftu Bill Gates na aukcii za Leicesterský kodex Leonarda da Vinciho z rokov 1506 až 1510. Pre Írsko zas získala unikátny archív stoviek rukopisov a poznámok Jamesa Joycea v máji 2002 Dublinská národná knižnica za 15,3 milióna dolárov (asi 440,6 milióna korún).
Do závratných súm sa šplhajú aj aukcie rukopisov hudobných géniov. Za 4,03 milióna dolárov (asi 116 milióna korún) bola v máji 2003 v Londýne vydražená konečná verzia rukopisnej partitúry Deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena. Rukopis získal v Sotheby's súkromý kupec. Rok predtým sa tu za dva milióny dolárov (asi 57,6 milióna korún) predal jediný najstarší známy list partitúry úvodu Deviatej symfónie z roku 1818. (čtk, kop)
Päť najstarších rukopisov Národnej knižnice
Antifonár, rukopisný zlomok z 12. storočia z neznámeho hudobného kódexu, 2 strany. Kronika Jána z Utino (Historia Mundi) z druhej polovice 15. storočia, stredoveký nemecký rukopis, v ktorom sú zachytené dejiny Židov, pápežov, nemeckých cisárov a uhorských kráľov. Obsahuje bohaté farebné ilustrácie, 102 strán. Hodinky. Liber horarum canonicae - latinský kódex z 15. storočia, pergamen. Biblia z roku 1465, latinský rukopis, 766 strán. Hlaholské listy, (najstaršie slovanské písmo), štyri pergamenové strany z konca 13. alebo zač. 14. storočia. Zdroj: Národná knižnica
