BRATISLAVA – Na Silvestra si ľudia okrem iného hojne užijú aj hluku. Ale zatiaľ čo psom môže vybuchovanie ohňostrojov spôsobiť až infarkt, ľuďom tento druh hluku dosahujúci výšku 70 decibelov škodí menej ako napríklad príliš hlasná hudba. Aj preto, že sú naň pripravení.
Nadmerný hluk však nespôsobuje len problémy so sluchom. Vyvoláva aj podráždenie, pocity búšenia srdca či psychosomatické poruchy. Obyvatelia hlučných ulíc častejšie užívajú sedatíva a hypnotiká.
Ekológovia hluk považujú za nepríjemný zvuk. Tvrdia, že nie je prejavom technického pokroku, ale skôr úpadku. Vo vyspelých krajinách sa každoročne hladina hluku zvyšuje o jeden decibel.
Sluch mladých ľudí sa oproti minulosti zhoršil. Potvrdzujú to aj epidemiologické štúdie. Američania v nich upozorňujú, že problémy so sluchom má desatina desaťročných a tretina šestnásťročných detí. Porúch sluchu pribúda aj u nás.
Podľa odborníkov Svetovej zdravotníckej organizácie má hladina hluku presahujúcemu 50 decibelov na ľudí mierne rušivý účinok, ak dosahuje 55 decibelov, pôsobí už rušivo vážne.
V krajinách Európskej únie je pôsobeniu hluku presahujúce 55 decibelov vystavených tridsať percent obyvateľov. Ďalších 50 miliónov je na tom ešte horšie – žijú v hluku, ktorý dosahuje 65 decibelov. Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie nárast chorobnosti o desať percent spôsobil práve hluk.
Francúzi vlani vyčíslili, že škody na zdraví človeka, jeho aktivite a výkonnosti spôsobené hlukom odčerpali z ich štátneho rozpočtu asi 30 miliárd frankov. Táto suma predstavuje náš ročný štátny rozpočet.
(or)
