Na Markíze ste sa na Silvestra dosmiali o 19.54 h. Vtedy šli na obrazovke titulky komédie Pán Magor, ktorá sršala hlboko neinteligentným, ale aspoň vďačným humorom. O niekoľko minút tu odštartovali už len bujaré veselie, ktoré potom niekoľko hodín jačalo podľa vžitej predstavy, že smiech na obrazovke musí preskočiť aj na diváka. Markíza oslávila Silvestra veleestrádou. Vzkriesila dizajn starého dobrého Ein Kessel Buntes, so svojím klaunom číslo jeden Jožom Pročkom.
Popevky dávnych čias, ktoré sa odjakživa považujú za tie lepšie a dnes v médiách vládnu, zobrala Markíza úplne vážne - výpravne a zdobne v zhovievavom filtri nostalgie: Belfast, Belfast, Rivers of Babylon, New York, New York a San Francisco oprašované Zdenou Studenkovou, Kamilou Magálovou či Michalom Dočolomanským.
Žiarivý žúr za nadšenej asistencie veľkého komparzu pokračoval akoby pod heslom - sem sa všetci, komu sa dá nalepiť na čelo logo Markízy! Že hviezdy Iveta Malachovská, Kvetka Horváthová, Daniel Krajcer či Robo Beňo, a ďalší, čo patria tejto silnej stajni, zaťahujú falošne? Nevadí, o to väčšia sranda to bude. Odvážne nahlas spievali takmer všetky televízne tváre, ktorým sa hovorí osobnosti. Chytali sa, čoho sa dalo, ľudoviek či muzikálov. Aj tak vyšlo všetko na rovnako. „Ďakujeme teraz všetkým, čo sú verní Markíze,“ spievali napokon svorne.
Plnoštíhla diva Magda Paveleková prišla s gymnastickým kruhom, aby zhodila kilá „z bieleho sexu“: otvárania a zatvárania chladničky. Petr Novotný s Karlom Gottom zas so slovenskou krížovkou, aby sa navzájom poučili, že osel sa predsa po slovensky povie somár. Defilé slovenského popu bolo bohaté: od Elánu, ktorý sa stále drží nad vodou, cez Senzus a Roba Kazíka až po cigánske piesne Lucie Šoralovej, od Mira Žbirku po Ivan Mládek Illegal Band a pomedzi to evergreeny. Za noc niekoľkokrát nastúpil Petr Novotný so sebastrednými vstupmi. A Andrásy s Vacvalovou zasa so svojím osvedčeným rasistickým humorom: rómsky vzpierač zdvihol rekordnú činku, aby s ňou zmizol do Zberných surovín. Rýchly rytmus smerom k polnoci trochu viazol, no pravda je tiež, že sa nezaspávalo.
Dočkali sme sa aj posledných televíznych novín v roku a tiež prvých s výhľadom 2002. To znamenalo Marianu Ďurianovú od Kremnice, Anetu Pariškovú z Košíc, Patrika Švajdu z južného Slovenska a Ľubomíra Karáska od Trnavy. Hovorili nárečiami - to bolo všetko. Ale aj to bolo smiešnejšie, než silvestrovský humor: „Viete, že 1. január je Deň Greenpeace? Prečo? Preto, lebo ľudia prídu domov s opicou.“ Už ani nie vtip, skôr nedorozumenie. Politická satira zostala len na Piškovej rozprávke na dobrú noc. Aspoň tá sa vydarila: „Kozliatka, kozliatka, otvorte vrátka, nesiem vám 130 000 pracovných miest!“ Vlk postupne menil hlások a podobal sa na čoraz nežnejších politikov, kozliatka našťastie neuverili.
Tí, čo sa snažili nasledovať víziu výnimočnej noci a rušili pravidlá vlastného žánru, skončili ako živá spomienka na uniformné estrády so zvetraným erárnym šampanským. Vládli im skôr hrubé žarty, lebo podpásový humor predsa nesklame. „Ja som si pripravil do Novy takmer štyridsať erotických vtipov, a predstavte si, nevzali mi ani jeden. Tak som ich doviezol sem,“ uvádzal svoju sériu Petr Novotný.
Nakoniec sa spievalo, že dnes večer bol na Markíze Silvester, a všetci boli dojatí. Aký bol, taký bol, lepší byť nemohol, rok náš. Po civilnom prípitku Nogu a Skrúcaného už divákom tvrdú zábavu odpustili. Po polnoci sa silvestrovský toptime končí, už mohli prísť aj Richard Müller a Iva Bittová a nový rok sa mohol predsa len Dočista začať.
