Ázia je zaujímavá pre investorov najmä v odvetviach náročných na manuálnu prácu. Takým je aj textilný priemysel. Na snímke je jedna z mnohých textilných fabrík vo východočínskom Suzhou, ktorej celá produkcia smeruje na európske trhy. FOTO - REUTERS
BRATISLAVA - Ázijské krajiny, ako je Čína alebo India, konkurujú strednej a východnej Európe čoraz úspešnejšie. Výsledkom je presun zahraničných investorov, ktorí často zatvárajú svoje európske továrne a presúvajú sa za ešte lacnejšou pracovnou silou smerom na východ. Podľa prieskumu Economist Intelligence Unit považujú európski manažéri Indiu a Čínu za najlákavejšie krajiny na offshoring, teda na presťahovanie pracovných miest. Ázia však v zápase o investora často nepoužíva len férové zbrane.
Na ekológiu sa nehľadí
Jednou z nich je chronické nedodržiavanie ekologických noriem. "Na ochranu životného prostredia sa v týchto krajinách nehľadí takmer vôbec. Keďže aj to stojí podniky nemalé náklady, je to dobrý dôvod na presťahovanie výroby z Európy, kde sú ekologické normy veľmi prísne," hovorí Miroslav Šmál, analytik Poštovej banky.
Hoci Čína spolu s Indiou patrí k najväčším znečisťovateľom na svete, nebráni im v tom takmer nič, keďže obe krajiny sa odmietli zaviazať Kjótskym protokolom. Čína pritom produkuje na jednotku hrubého domáceho produktu o 50 až 70 percent viac emisií ako USA. Okrem priemyslu je jedným z dôvodov aj energetika - Čína pokrýva asi tri štvrtiny svojej spotreby elektriny tepelnými elektrárňami. Odborníci sa preto zhodujú, že dôsledky pre Čínu budú bolestivé: 16 z 20 miest s najznečistenejším ovzduším na svete sa nachádza v Číne. Svetová banka odhadla, že škody spôsobené znečistením životného prostredia dosahujú osem až dvanásť percent hrubého domáceho produktu. Už teraz Čína bojuje s nedostatkom čistej vody.
Asi najväčšou výhodou Ázie, lákajúcou západných podnikateľov, je enormne lacná pracovná sila. "Čínsky trh má takú obrovskú ponuku pracovnej sily, že sú tam ľudia ochotní robiť za zlomok toho, čo by museli zamestnávatelia zaplatiť v Európe," tvrdí Miroslav Šmál. Za ponukou je veľká nezamestnanosť, o ktorej vláda mlčí. Podľa niektorých odhadov žije v Číne zhruba 150 miliónov nezamestnaných, čo by zodpovedalo viac ako 17 percentám populácie v produktívnom veku. Podľa odhadov Svetovej banky takmer polovica ľudí v Číne žije z menšieho príjmu ako dva doláre denne.
Lacní za každú cenu
Za nízkymi nákladmi práce nie je len vysoká nezamestnanosť, ale aj absentujúci sociálny systém. "Rovnako nie je tajomstvom, že Čína má obrovský problém s dodržiavaním ľudských práv. Neobvyklou nie je ani detská práca," vysvetľuje Šmál. Podľa neho takéto praktiky veľmi neprekážajú ani zahraničným firmám. "Prioritou sú nižšie náklady," odôvodňuje analytik filozofiu investorov.
Faktom potom je, že India a hlavne Čína dokážu ponúknuť zahraničným firmám také nízke pracovné náklady, ktorým sa nedá konkurovať. Ohrozenie dokonca začína pociťovať aj Mexiko - typická "výrobná dielňa" Severnej Ameriky. Svoj investičný zámer si tu rozmyslela Motorola, ale aj Hewlett-Packard a namiesto v Mexiku sa rozhodli investovať v Ázii. Dôvod bol jednoduchý: kým mexický robotník si za prácu vypýta 4 až 7 dolárov denne, tomu istému zamestnancovi vo Vietname alebo v Číne stačí 18 dolárov mesačne. Čína už vytláča aj mexický export - najmä oblečenie, obuv, nábytok či elektroniku.
Za ďalšiu neférovú zbraň Číny považuje západný svet pevný kurz čínskej meny jüanu. Ten totiž zlacňuje čínske tovary v zahraničí, čo je tŕňom v oku amerických a európskych vývozcov a tlačia na jeho uvoľnenie. Pokiaľ by Čína naviazala jüan na menový kôš namiesto doterajšej výlučnej väzby na americký dolár, išlo by prakticky o jeho zhodnotenie. Jüan by tak so sebou strhol aj ďalšie ázijské meny, čo by utlmilo vývoz veľkej časti Ázie. Čína už po tlaku najvyspelejších ekonomík prisľúbila, že kurz bude postupne uvoľňovať.
