Neviem aký bazén by ste chceli mať vy, ale ja potrebujem najmä hlboký - na skákanie. Nemusí byť veľký, len taký akurát, aby som do neho trafil z výšky. Plávanie ma vôbec nebaví a potrebujem ho len na to, aby som sa dostať naspäť k brehu a mohol znovu a znovu skákať do vody.
Teplé nedeľné ráno by na mojom dvore vyzeralo asi takto: bystro by som vyskočil z postele, skočil do bazénu, potom by som sa rozplával (asi tak 8 metrov). Nasledovalo by zo desať sált z brehu, neskôr zo päť hlavičiek z prvého poschodia domu a zo dve z druhého poschodia. Potom by sa zobudila manželka a vyhrešila ma, že som navláčil vodu do domu.
Pochádzam totiž z Partizánskeho a tam má skákanie do vody dlhoročnú tradíciu. Športovú úroveň nemá žiadnu, ale tá zábavná je naozaj vysoká.
U nás vedia skákať vari všetci chlapci a aspoň polovica dievčat (druhú polovicu baví pozerať sa). Našou špecialitou je skok "lomeniak". Ten mi bohvieako nešiel, nikdy som nepatril k absolútnej špičke. Keby ste však videli ako ho pred rokmi skákal chalan Cvengo, dostali by ste z neho kŕče. Cvengo ho už neukáže, zomrel v stredoškolskom veku. Ak majú v nebi bazén, do ktorého je povolené skákať, anjeli sa váľajú od smiechu až perie lieta.
So smiešnymi skokmi som párkrát reprezentoval Slovensko aj v zahraničí. Napríklad pred štyrmi rokmi v Turecku. Popoludní, keď sme boli s rodinou pri mori na móle, prichádzali za mnou malí tureckí chalani a hovorili: "Hej, šéf, ukáž ten smiešny skok". Moje baby prevrátili oči: "Už sa to zase začína...". Pred dvoma rokmi v Taliansku sa zbehla pozrieť na repertoár ujka z Partizánskeho polovica ľudí v aquaparku a nešetrili potleskom a výkrikmi "bravo".
Ak by sa Medzinárodný olympijský výbor náhodou rozhodol zaradiť smiešne skoky do programu najbližšej olympiády, organizátori by zarobili kopu peňazí. Boli by to najžiadanejšie a najdrahšie vstupenky. Mohlo by sa to hodnotiť podobne ako nedávno krasokorčuľovanie - technická úroveň a smiešny dojem. Bol by to ďalší šport súvisiaci s vodou, v ktorom by patrilo Slovensko k svetovej špičke. Najmä vďaka vrcholovému stredisku smiešnych skokov v Partizánskom.
Autor: LIVER
