Rakúska ministerka zahraničia Ursula Plassniková, slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. FOTO - TASR/AFP
Chorvátsko má aj vďaka Slovensku znovu nádej na rozhovory o členstve v Európskej únii. Ministri zahraničia dvadsaťpäťky sa síce ešte len pred týždňom nezhodli, či Záhreb dostatočne spolupracuje s haagskym tribunálom pre bývalú Juhosláviu, Slovensko však na včerajšom summite šéfov štátov a vlád Európskej únie spolu s Rakúskom presadilo nový postup.
Kritériom pre posudzovanie Záhrebu už nemá byť len odmietavý názor hlavnej žalobkyne Carly del Ponteovej, ale zistenie vlastnej monitorovacej skupiny únie. "Konečne sa témou spolupráce s tribunálom, a teda komplexne plnením politických kritérií, začne náležite zaoberať ktosi z našich radov, ktosi iný, ako je madam del Ponte," povedal včera v Bruseli Dzurinda, ktorý tak spochybnil autoritu haagskeho tribunálu a jeho hlavnej žalobkyne.
Skupinu vytvorí Luxembursko, Veľká Británia a Rakúsko ako terajšia, súčasná a budúca predsednícka krajina únie, Európska komisia a najvyšší predstaviteľ únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana. Otvorenou otázkou zostáva, či únijný "task force" vyrazí rovno do Chorvátska alebo si ich predstaviteľov "predvolá" napríklad od Bruselu. Skupina má však konzultovať aj s del Ponteovou.
Chorvátskom sa jarný summit lídrov únie pôvodne zaoberať nemal. Premiér Dzurinda však tému navrhol v mene Európskej ľudovej strany. Novú "líniu" prezentoval rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel aj v mene Slovenska, Maďarska a Slovinska.
Tieto krajiny boli dosiaľ najväčšími zástancami bezodkladného štartu vstupných rokovaní s Chorvátskom. Na to však dosiaľ chýba nutná jednomyseľnosť. Mnohé členské štáty na čele s Britániou zdieľajú skepsu del Ponteovej. Podľa nej by chorvátske úrady keby skutočne chceli - mohli dopadnúť a vydať do Haagu exgenerála Anteho Gotovinu, obvineného z vražedných "etnických čistiek" Srbov v krajine pred 10 rokmi. Záhreb tvrdí, že Gotovina už nie je v Chorvátsku. Niektoré západné tajné služby sú presvedčené o opaku.
Či chorvátskej úrady skutočne plne spolupracujú s haagskym tribunálom, znova posúdia ministri zahraničia dvadsaťpäťky asi 23. mája - na základe správy novej pracovnej skupiny. Pokiaľ by všetci ústretovosť Záhrebu označili za dostatočnú, mohla by podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana únia s Chorvátskom okamžite začať vstupné rozhovory.
"My nie sme politická inštitúcia a preto nás nezaujímajú politické vyhlásenia, ale fakty. Áno, je to iba jeden z obvinených, ale Záhreb ho doteraz nevydal a preto podľa nás nedodržiava dohodnuté pravidlá. Pre nás sa vytvorením monitorovacej skupiny nič nemení," reagovala pre SME hovorkyňa Carly del Ponteovej.
Nový mechanizmus Európskej únie podľa luxemburského premiéra Jeana-Claude Junckera "nie je precedensom pre ďalšie roky". Pripravenosť kandidátskych krajín posudzuje hlavne Európska komisia. I preto, aby neprotirečili záverom ministrov zahraničia únie z minulého týždňa, nezahrnuli šéfovia štátov a vlád zostavenie "task force" pre Chorvátsko ani do záveru summitu.
Podľa nemeckého ministra zahraničia Joschku Fischera ani únijná misia "neobmedzenú" spoluprácu Záhrebu s tribunálom nepotvrdí.
Záhreb naopak hýri optimizmom. Podľa chorvátskeho premiéra Iva Sanadera by únia mohla vstupné rozhovory začať do konca júna. Rakúska ministerka zahraničia Ursula Plassnikova si taká istá nebola: "Budúcnosť zostáva otvorená."
Haagsky tribunál
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) funguje od roku 1993 a má trestať osoby obvinené zo zodpovednosti za vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva, spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991.
* doteraz predstúpilo pred tribunál 112 obvinených
* 38 obvinených čaká na začatie procesu
* u deviatich obvinených prebieha proces: okrem iného aj so Slobodanom Miloševičom
* 37 osôb dostalo definitívny rozsudok
* 17 definitívne odsúdených odovzdaných k výkonu trestu: okrem iného Duško Tadič (vôbec prvý súdený si trest odpykáva v Nemecku), Biljana Plavšičová (Švédsko) alebo Radoslav Krstič (Británia)
* 13 odsúdených bolo už po odpykaní trestu prepustených
* 16 obvinených je na slobode: okrem iného Radovan Karadžič, Ratko Mladič alebo Ante Gotovina (čtk)
Autor: David Zelinger, Brusel, lk
