Ľudia, ktorí v Texas City žijú dlhší čas, to už poznajú: výbuchy rozbíjajú okná, poškodzujú ušné bubienky a nútia utekať do bezpečia. A potom prichádza úzkostlivé čakanie na správy o osude blízkych osôb, píše k stredajšej mohutnej explózii v ropnej rafinérii v Texas City agentúra AP. V stredu podľa doterajších správ zahynulo najmenej 14 ľudí a viac než stovka utrpela zranenie. Príčina výbuchu nie je známa, vyšetrovatelia však teroristický útok vylúčili. Po výbuchu už stúpli ceny pohonných látok a ropy.
"Vitajte v Texas City a zoznámte sa s tunajším životom," hovorí 55-ročná Marion Taylorová, keď krátko po výbuchu vstupuje do miestneho obchodu. Je to krutá irónia, ale je to tak: tunajší petrochemický priemysel dáva prácu veľkej časti miestnej populácie a poskytuje jej dobré zárobky, môže však byť i príčinou zranenia a smrti.
Valéria Perezová je jednou z tých, ktoré čakajú za plotom rafinérie a strachujú sa o svojich blízkych. Jej manžel v chemičke pracuje a stále o ešte o sebe nedal vedieť. Perezová, ktorá má trojmesačné dieťa, hovorí, že do práce si vždy berie mobilný telefón, dnes si ho však zabudol doma.
Aj Taylorová tvrdí, že si už na podobné udalosti zvykla.
"Narodila som sa tu a viem, že sa to z času na čas stáva. Napriek tomu ma to vždy rozruší, pretože mám strach o blízkych," dodáva.
V rafinérii došlo k výbuchu i pred rokom, v marci 2004, vtedy sa to však obišlo bez obetí.
Najväčšiu tragédiu mesto zažilo pred 58 rokmi a bola to dosiaľ najhoršia priemyslová havária v histórii celých Spojených štátov. Vtedy vybuchla v prístave nákladná loď plná chemického hnojiva. Zabitá alebo zranená bola tretina obyvateľov mesta.
Reakcia na stredajší výbuch bola rutinná. Mestské úrady vyhlásili poplach a nariadili obyvateľstvu, aby zostalo doma, dokiaľ sa nepreverí, či vzduch neobsahuje jedovaté látky.
Deťom v školách nariadili schovať sa pod lavice a rodičom oznámili, že ich deti sú v bezpečí a nemajú ich vyzdvihovať zo škôl. Nie každý však počúvol: jedna žena v panike rozbila okno v škole, keď sa snažila za každú cenu dostať k svojmu dieťaťu.
"Všetci vieme, že žiť tak blízko pri tejto továrni je ozaj nebezpečné, ale jednoducho na to nemyslíme," hovorí Fabian Orellano pri zametaní rozbitého skla. Ale vyslúžilý hasič Ron Oldham, hoci už toho veľa zažil, tvrdí, že na tieto udalosti si nikdy nemožno skutočne zvyknúť. "Keď sa dom zatrasie, tak vás to vždy vydesí," dodáva Oldhman. (čtk, ap)
