Žofia má jeden a pol ročnú dcérku Veroniku. Pôvodne si myslela, že s ňou bude na materskej do Veronikiných troch rokov. Lenže, ak nechce prísť o miesto na úseku, kde pracovala, bude musieť nastúpiť už v septembri, keď dcérka bude mať dva roky. Žofia má z toho strach, myslí si, že dcérka bude ešte primalá. Nemá však babičky, ktoré by sa o Veroniku mohli starať, kým bude v práci. Takže to vyzerá, že bude musieť do škôlky, alebo do jasličiek. Veronka je síce veľmi spoločenská, rada chodí medzi deti, niekedy sa doma už aj nudí, ale predsa len, je na mamu dosť naviazaná. Žofia sa preto bojí, aby v škôlke netrpela. Navyše má problém, do akej škôlky dcérku dať. Najprv uvažovala iba o súkromnej, lebo predpokladala, že vychovávateľky sa tam deťom venujú viac než v škôlke štátnej, ale šokovali ju vysoké ceny. Uvažovali s mužom aj nájsť si nejakú pani na inzerát, ktorá by k nim chodila domov, ale boja sa zveriť dieťa neznámej osobe.
Rada by sa dozvedela, či je dvojročné dieťa dostatočne zrelé na to, aby začalo chodiť do škôlky alebo do jasličiek? Nie je to skôr iba trauma matky a ono tam môže byť naopak šťastné? A tiež, ako dieťaťu uľahčiť prechod od mamy do škôlky? Zaujímali by ju aj skúsenosti čitateľov so súkromnými a štátnymi škôlkami, prípadne jasličkami, alebo opatrovaním dieťaťa vychovávateľkou.
Niektoré vaše príspevky uverejníme v sobotu 2. apríla v prílohe VÍKEND. Vaše reakcie nám môžete posielať aj na adresu: vikend@sme.sk
