Americká ekonomika poklesla najviac od roku 1991. Nemecko je v najhoršej recesii od začiatku 80. rokov. Centrálna banka USA znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu na 40-ročné minimum. Ekonomika krajín OECD stagnuje. Argentína sa zmieta v chaose, ratingové agentúry očakávajú vyhlásenie bankrotu.

Titulky z novín za posledné dva-tri týždne sú plné katastrofických titulkov. Ich obsah môže vyvolávať predstavu nejasnej správy o konci sveta. Rok 2001 neprial žiadnej ekonomickej veľmoci. Spojené štáty sa usilujú napumpovaním lacných peňazí primäť hospodárstvo k opätovnému rastu, podobné problémy trápia aj kľúčové ekonomiky Európskej únie a Japonsko už roky ostáva na mŕtvom bode stagnácie.

Kríza však neobchádza len najvyspelejšie ekonomiky sveta. Argentína sa začiatkom minulého mesiaca prepadla na samé dno ratingovej škály agentúry Moody‘s a jej ekonomike hrozí kolaps. Pesimisti varujú, že ak krajina nedostane veľmi rýchlo potrebnú finančnú injekciu, jej pád môže vyvolať dominový efekt. Taký, aký svet zažil po prepuknutí finančnej krízy v juhovýchodnej Ázii v roku 1997, ktorý znamenal koniec éry západom obdivovaných „papierových tigrov“.

USA: proti recesii tiahne najmä centrálna banka

Krátko pred vianočnými sviatkami potvrdila americká ekonomika stav recesie, ktorá je vážnejšia, než sa pôvodne očakávalo. Hrubý domáci produkt (HDP), všeobecne považovaný za hlavný indikátor vývoja ekonomickej aktivity v krajine, klesol v treťom štvrťroku o 1,3 percenta, hoci predbežné údaje hovorili „len“ o 1,1-percentnom prepade.

Podľa oficiálnych štatistík je ohlásený výsledok najhorší od prvého štvrťroka 1991, keď americký HDP poklesol o dve percentá. Washington dáva svoju ekonomickú mizériu aj do priamej súvislosti s teroristickými útokmi z 11. septembra. Ich výsledkom je podľa federálneho ministerstva obchodu podkopanie už dovtedy slabej dôvery spotrebiteľov a nízka úroveň ich výdavkov, ktoré v posledných desiatich rokoch hnali tempo ekonomického rastu každý rok na nové rekordy.

Do boja s recesiou vytiahol mimoriadne agresívne Federálny rezervný systém, ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky. Počas minulého roka 11-krát znížil svoju hlavnú úrokovú sadzbu 1,75 percenta. Naposledy úročil Fed svoje pôžičky ostatným bankám pred 40 rokmi.

Oficiálna rétorika Alana Greenspana, prvého muža Fed, hovorí o tom, že kroky banky majú okrem iného podporiť spotrebiteľskú dôveru a znížiť nezamestnanosť. Po septembrových teroristických útokov prišlo v Amerike o prácu viac ako 800-tisíc ľudí. Greenspan so svojimi kolegami deklarovali, že v prípade potreby je Fed ochotný pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky ešte ďalej.

Analytici, investori, ale aj bežní spotrebitelia sa tak obávajú, že recesia potrvá ešte niekoľko mesiacov.

Európa: napriek rozdielom spoločný problém – nezamestnanosť

Neprehliadnuteľné varovné signály prichádzajú aj z geograficky bližších krajín Európskej únie. Vážnymi problémami trpí najmä Nemecko, ktoré okrem vysokého počtu ľudí bez práce trápi aj pesimizmus podnikov a otrasená dôvera spotrebiteľov. Renomovaný mníchovský ekonomický ústav Ifo začiatkom decembra dokonca vyhlásil, že nemecká ekonomika je v najhoršej recesii za posledných 20 rokov, teda od čias poslednej ropnej krízy.

Posledné štatistické údaje hovoria o tom, že hrubý domáci produkt Nemecka klesol v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcemu o 0,1 percenta. Skupina nezávislých vládnych poradcov v decembri navyše oznámila, že krajina vykáže za druhú polovicu minulého roka miernu recesiu a v budúcom roku jej rast dosiahne len 0,7 percenta. Ak by sa však najväčšej európskej ekonomike podarilo vyhnúť takémuto scenáru, jej minuloročný výsledkom bude určite najhoršou bilanciou od vstupu do Európskej menovej únie.

Popri rozdieloch v jednotlivých makroekonomických indikátoroch majú krajiny vo väčšine prípadov jednu spoločnú negatívnu črtu – vysoký počet ľudí bez práce. V niektorých krajinách sa miera nezamestnanosti pohybuje okolo desiatich percent, čo je v porovnaní s ostatným vyspelým svetom diametrálny rozdiel.

Spoločným menovateľom tohto problému je predovšetkým zlyhanie štátu, ktorý ponúka štedrý systém poistenia v nezamestnanosti a prísne obmedzuje flexibilné prepúšťanie a zamestnávanie nových pracovníkov.

Japonsko: recesia, recesia, recesia

Jedinou ekonomickou veľmocou sveta, pre ktorú rok 2001 nepriniesol žiadne významnejšie zmeny (k horšiemu alebo lepšiemu) ostáva Japonsko. Dôvody na optimizmus v nasledujúcich mesiacoch nevidí dokonca aj vláda, ktorá vo svojej decembrovej správe o stave ekonomiky tvrdí, že „hospodárstvo pokračuje v zhoršovaní“.

Recesia a la Japan má už roky nemennú podobu – slabnúci domáci dopyt sprevádza pokles ziskovosti japonských podnikov, investujúcich stále menej peňazí.

Hoci miera inflácie vykazuje už dva roky trvale klesajúci trend, krajinu kvári neobvykle vysoká miera nezamestnosti, ktorá sa v závere roka vyšplhala na rekordných 5,4 percenta. Z trhu odchádzajú nielen ľudia, ale aj firmy – rastúcu tendenciu vykazuje aj počet zbankrotovaných firiem. Hrubý domáci produkt krajiny klesol za prvých deväť mesiacov minulého roka medziročne o pol percenta.

Argentína: nová rozbuška, ktorá môže zasiahnuť svet

Dejiskom najväčšej ekonomickej krízy minulého roku sa stala Argentína, tretia najväčšia ekonomika juhoamerického kontinentu. Krajina sa – podobne ako Rusko v roku 1998 – stala neschopnou splácať svoje záväzky a jej dočasný prezident ohlásil v predvečer Štedrého dňa moratórium na splácanie zahraničného dlhu. Tento krok znamená, že krajina oficiálne uznala neschopnosť splatiť verejný dlh, ktorého výška dosahuje astronomických 132 miliárd dolárov.

Východiskom z krízy má byť zavedenie novej, v poradí už tretej meny, ktorá by v ekonomike fungovala paralelne s pesom a americkým dolárom. Argentína však podľa odborníkov týmto krokom len roztočí inflačnú špirálu, pretože zavedenie novej meny so špeciálnym režimom obehu bude znamenať faktickú devalváciu pesa.

Finančný chaos v krajine, ktorá už štyri roky nevykázala v dôsledku svojich nekonkurencieschopných odvetví žiadny hospodársky rast, je predzvesťou jej ďalšieho úpadku. Podľa renomovaného domáceho výskumného inštitútu FIEL prinesie prvých šesť mesiacov tohto roku prepad HDP o sedem až osem percent.

Riešenie vzniknutej situácie zatiaľ nemá pripravené ani vláda, usilujúca sa o zoškrtanie rozpočtových výdavkov, aby mala z čoho splácať svoje záväzky. So znižovaním výdavkov ale nesúhlasia odbory a štátni zamestnanci, ktorí medzi prvými zorganizovali v krajine generálny štrajk.

O dopadoch argentínskej krízy na zvyšok sveta sa zatiaľ mlčí. Ako ukazuje história, v globálnom svete znamenajú finančné krízy nebezpečenstvo nielen pre postihnuté krajiny, ale ohrozujú aj okolité ekonomiky alebo krajiny s podobným stupňom rozvinutosti, pretože tie považujú investori za jeden celok.

MICHAL NALEVANKO