Burziáni by najradšej zabudli na dianie na burzovom parkete za uplynulých dvanásť mesiacov. Nejestvuje vari finančný analytik, ktorý by v januári 2001 bol v stave čo len náznakovo vytušiť hĺbku priepasti, kam sa následne skĺzli akciové kurzy. Väčšina predpovedí vychádzala z nových burzových rekordov. Po spľasnutí „novoekonomickej bubliny“ v marci 2000 si totiž ani tí najväčší pesimisti nedokázali predstaviť, že hodnota účastín by sa nedokázala pozviechať z vtedajších negatívnych nížin. V druhom vlaňajšom štvrťroku sa začas zdalo, že optimisti budú mať vskutku navrch – dominantný ukazovateľ novej ekonomiky Nasdaq Composite (index všetkých info-technologických akcií, kótovaných na burze Nasdaq) vystrelil v priebehu niekoľkých jarných týždňov, v apríli a prvej polovici mája, o 40%. Následne však aj novoekonomické hviezdy burzového neba stratili dych; v lete už spomínaná krátkodobá rely patrila minulosti. Do burziánskeho priezoru sa totiž dostali extrémne negatívne správy z podnikového frontu: jeden renomovaný koncern za druhým oznamoval, že nedodrží predpovede o raste obratu a dynamike podnikového zisku – a práve firemné výnosy sú kľúčovým mikroekonomickým orientačným bodom, podmieňujúcim sklon burziánov kupovať či predávať účastiny príslušných spoločností. Jednou vetou – o slovo sa v Spojených štátoch čoraz nástojčivejšie hlásila hospodárska recesia.

Greenspan – bojovník proti recesii

Proti nej celý rok urputne bojovala americká ústredná banka. Na čele s predsedom Alanom Greenspanom odpálila dejinne jedinečný ohňostroj znižovania úrokov – hlavnú sadzbu (pre krátkodobé medzibankové obchody) znížila jedenásťkrát, z januárovej úrovne 6,5 % napokon na decembrovú hodnotu 1,75 %. Týmto sa jej podarilo aspoň zmierniť voľný pád akciových kurzov, pretože úroková miera je najdôležitejším makroekonomickým ukazovateľom, ktorý berú burziáni na zreteľ pri úvahách o kúpe alebo predaji vyhliadnutých účastín alebo investičných fondov.

Gigantickým škrtom cez vlaňajší burziánsky rozpočet bol 11. september. Teroristický útok na Svetové obchodné centrum a Pentagon otriasol nielen americkou ekonomikou (a zasadil jej finálny recesný úder), ale aj newyorskou burzou. Obchodovanie na Wall Street bolo na niekoľko dní prerušené. 21. septembra sme zaznamenali panické obchodovanie a najnižšie vlaňajšie kurzy: Každý súkromný investor sa usiloval predať, čo sa len dalo – doslova a do písmena za každú cenu. Týmto sa definitívne skončilo desaťročné obdobie rastúcich kurzov. Zvyšok roka sa niesol v znamení konsolidačného úsilia aktérov na parkete. Hlavný ukazovateľ starej ekonomiky Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) sa od 21. septembra do konca roka zvýšil o vyše 20 %, Nasdaq Composite dokonca o 40 %. Tu však netreba zabudnúť, že ide percentuálny vzrast z rekordne nízkej úrovne. Pohľad na celý vlaňajší rok je totiž diametrálne odlišný: Dow Jones klesol za uplynulých 12 mesiacov o 6%, Nasdaq Composite o necelých 20%.

Štatistiky povzbudzujú optimistov

A výhľad do roku 2002? Prívrženci burzových štatistík sa nádejajú, že po dvoch negatívnych rokoch nasledoval za posledné polstoročie vždy pozitívny. A hlavne – dúfajú, že v polovici roka sa skončí súčasná recesia, že prestane klesať hrubý domáci produkt a že americký konjunkturálny motor konečne znovu naberie na obrátkach. Týmto by sa vyjasnila obloha nad podnikovými ziskami; o aktívnej podpore centrálnej banky boju proti recesii nepochybuje veru nikto. Rok 2002 v sebe teda skrýva podľa náhľadu mnohých burzových augurov viac kurzového rastového potenciálu ako krachového rizika – pokiaľ sa na obzore prekvapujúco nevynorí absolútne nepredvídateľná katastrofická správa… Pravda, „tučné roky“ kurzových explózií o stovky, ba tisíce percent sú nenávratne za nami. Rok 2002 bude podľa všetkého návratom ku „klasickej burzovej práci“: k prísnej analýze ekonomických údajov vybraných spoločností a makroekonomických dát, k uvážlivej kúpe a k vyhliadkam na pomerne skromný, ale z historického hľadiska normálny ročný zisk.

JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov