Priemerný pracovník v slovenskom hospodárstve vyprodukoval v roku 2003 za jednu pracovnú hodinu tovary a služby v hodnote 19,9 dolára. Na porovnanie, v Nórsku, kde je produktivita práce najvyššia, to boli hodnoty za 55 dolárov. Porovnanie HDP na pracovníka a hodinu je prepočítané cez paritu kúpnej sily, ktorá zohľadňuje kurzové rozdiely a kúpyschopnosť dolára v každej ekonomike zvlášť.

Vo všeobecnosti platí, že najvyššia produktivita práce je v západných krajinách, štáty bývalého socialistického bloku zaostávajú. "Západ je orientovaný na práce s vyššou pridanou hodnotou. Napríklad v Luxembursku je hospodárstvo orientované na finančné sprostredkovanie, v Nórsku na ropu a zemný plyn. Na Slovensku je to priemyselná výroba," vysvetľuje výrazné rozdiely v produktivite práce medzi Východom a Západom ekonomický analytik Mário Blaščák.

Na Slovensku je produktivita práce podľa rebríčka OECD vyššia ako v Česku, kde je vyššia priemerná hodinová mzda. "To, že za hodinu na Slovensku vyprodukujeme viac ako Česi, sa nemusí zákonite odrážať v platoch. Dôležitejšie sú v tomto smere ukazovatele na trhu práce, napríklad miera nezamestnanosti," tvrdí Blaščák. Podľa neho je dôležitá aj štruktúra tvorby HDP. "Inak sa zarába v priemyselnej výrobe, inak v sektore služieb a inak vo vývoji počítačových technológií," dodal.

OECD vyčíslila, že produktivita práce v bývalých socialistických krajinách reprezentovaných Českom, Maďarskom, Poľskom a Slovenskom rastie niekoľkonásobne rýchlejšie ako v štátoch na Západe. V krajinách eurozóny v roku 2003 vzrástla produktivita práce v priemere o 0,6 percenta, pričom v štátoch Visegrádskej štvorky sa rast vyšplhal k 3,5 percenta. Pri takomto tempe rastu produktivity práce by štáty V4 mohli dobehnúť súčasné krajiny eurozóny o 15 rokov.

Produktivita práce

Zdroj: OECD, rok 2003