Plukovník Igor Matiašovský chcel byť vždy policajtom, ale podarilo sa mu to až po revolúcii. Dnes je veliteľom Útvaru osobitného určenia.

Najradšej sú, keď sa v médiách vôbec neobjavia. To je dôkaz, že ich akcie prebiehajú tak, ako majú - rýchlo a nenápadne. Z času na čas sa však zviditeľnia výraznejšie, napríklad na nedávnom summite Bush - Putin. Ľudia im hovoria kukláči, sami seba nazývajú bojovníkmi. Výnimočnosť útvaru osobitného určenia akoby zdôrazňovalo ich erbové zviera - vzácny rys.

"Od detstva som túžil byť policajtom," hovorí plukovník JUDr. Igor Matiašovský, ktorý vyzerá presne tak, ako by človek čakal, že bude vyzerať veliteľ špeciálneho oddielu - vysoký, robustný. "Lenže pre komunistov som mal zlý kádrový profil. Tak som vyštudoval právo a stal sa sudcom." Po revolúcii sa mu sen splnil a teraz pôsobí ako veliteľ útvaru.

Vezieme sa v jeho impozantnom Land Roveri. "Je špeciálne upravený, keď sme pred tromi rokmi pomáhali pri povodniach, voda siahala skoro do polovice predného skla."

Ak treba, pomôžu aj pri živelných pohromách, hlavnou činnosťou oddielu je však boj so zvlášť nebezpečnými zločincami - únoscami, vrahmi, teroristami, organizovanými zločineckými skupinami. Okrem toho spolupôsobia pri zabezpečení ochrany významných návštev a pri významných medzinárodných udalostiach konaných na Slovensku. S príslušníkmi útvaru sa ľudia nestretávajú pri výmetoch na diskotékach a v krčmách, to je práca pohotovostných policajných útvarov.

Žiadni hrdinovia akčných filmov

Človek by predpokladal, že chlapci sa hlásia do útvaru osobitného určenia, pretože sa im páčia akčné filmy a chcú sa stať rambami.

"Hrdinovia majú podpísanú letenku na cintorín," usmieva sa Igor Matiašovský. "Kto sa príliš identifikuje s hrdinami akčných filmov, nepatrí na takýto útvar, lebo by bolo len otázkou času, kedy by v túžbe urobiť nejaké hrdinstvo spôsobil niečo nenapraviteľné. Takíto ľudia nemajú šancu prejsť psychologickými testmi."

Na to, aby sa uchádzač stal členom útvaru, musí mať odslúžené dva roky u polície. Berú aj profesionálnych vojakov. "Musí to byť človek inteligenčne na úrovni, so schopnosťou kreatívneho myslenia, vytrvalý, odolný a húževnatý, s citom pre tímovú súhru," hovorí Igor Matiašovský. "Predovšetkým však musí byť nadšený pre takúto prácu. Nedá sa na nej totiž zbohatnúť, nie je tu veľká možnosť kariéry. Dostávame síce rizikové príplatky, ale základný plat máme rovnaký ako policajti - pochôdzkari."

Cvičené opice patria do cirkusu

Presúvame sa do výcvikového priestoru za Bratislavou. Na programe je zlaňovanie z vrtuľníka. Stroj visí nad zemou, bojovníci sa spúšťajú jeden po druhom a bez váhania vytvárajú kruhovú pozíciu. Človek sa neubráni pocitu, že sú to súčiastky nejakého stroja.

"Cvičené opice patria do cirkusu, u nás je veľmi dôležitá kreativita," reaguje Igor Matiašovský a spomína na konkrétny príklad. Počas jednej akcie vnikla skupina do domu, kde bol páchateľ. Ten mal psa bojového plemena. Pes sa snažil napadnúť postupujúcu skupinu, dostal štyri zásahy, ale prežil. Utiekol a schoval sa do pivnice. Skupina prešla, ale jej veliteľ bol predvídavý - pri vchode do pivnice nechal jedného človeka. Vedel totiž, že bojový pes si vylíže rany a znova vyrazí do útoku. Keby sa dostal medzi postupujúcu a záložnú skupinu, bola by streľba nemožná. Pes nakoniec z pivnice naozaj vyrazil a hliadkujúci bojovník ho zastrelil. Keby veliteľ nereagoval na situáciu, mohla sa akcia skončiť tragédiou.

Lety

Na otázku, či si chcem zalietať, reagujem nadšeným súhlasom. Až zhora si uvedomujem výšku, z akej chlapi zlaňujú.

V tejto časti výcviku sa bojovníci spúšťajú na budovu. V útvare majú síce aj výškarov s horolezeckým výcvikom - podobne ako potápačov, pyrotechnikov, ostreľovačov, psovodov a taktikov, ale každý musí ovládať všetko. Sledujem, ako po obvode strechy pribúdajú hrozivé siluety ozbrojencov a hovorím si, ako dobre, že som relatívne sporiadaný občan a maximálne prejdem na červenú cez križovatku.

Na rade je zlaňovanie so psami. Na Slovensku to nerobí nikto. Iko je mladý rotvajler, ešte začiatočník. Už ho niekoľkokrát zobrali na palubu, aby si zvykol na hluk a otrasy. Dnes sa prvýkrát spustí. Myká sa, postroj mu musia pripínať dvaja a zvládnuť päťdesiatkilové zviera nie je jednoduché. Iko to dokázal. Ešte párkrát zlaní a bude z neho profík - ako jeho kolega, belgický ovčiak Rašo. Ten sa tvári, akoby psy nikdy nerobili nič iné, iba sa spúšťali z dvadsaťmetrovej výšky.

Summit Bush - Putin

Členovia útvaru boli mimoriadne na očiach počas nedávneho summitu Bush - Putin. Niektoré skupiny operovali v centre Bratislavy, ďalšie zabezpečovali letisko spoločne s 5. plukom špeciálneho určenia v Žiline.

Igor Matiašovský strávil celý čas summitu práve na letisku. "Naši ľudia hliadkovali okolo neprístupných úsekov plota mimo komunikácií a na miestach s dobrou viditeľnosťou sme mali pozorovateľov a ostreľovačov. Najväčším problémom boli kruté poveternostné podmienky. Nebol veľmi silný mráz, ale chvíľami snežilo, chvíľami pršalo a vysoká vlhkosť veľmi znepríjemňuje pobyt na jednom mieste."

Chlapi oddychovali v hangári, v suchu a teple, ale žiaden komfort to nebol. Našťastie sa nič neudialo, aj tak však bola táto akcia extrémne náročná. Niekedy býva rušnejšie.

Zásahy

Veliteľ spomína na akcie, ktoré mu najviac utkveli v pamäti. V júli 2001 chytili pri Piešťanoch trojicu írskych teroristov. Na Slovensku sa mali stretnúť s agentmi tajnej služby Saddáma Husajna a mali od nich nakúpiť zbrane. Boli číslami 2, 3 a 4 frakcie IRA zvanej Pravá IRA. Nepadol jediný výstrel.

Veľa sa písalo aj o akcii v obci Kaplna v júli 2003. Trojnásobný vrah, narkoman Henrich Masár na úteku, mal v obci dopravnú nehodu. Vbehol do domu a zobral ako rukojemníkov celú štvorčlennú rodinu. Žiadal drogy. Vyjednávačom sa podarilo rukojemníkov zachrániť a na ich miesto dobrovoľne nastúpila Masárova expriateľka. Vždy je lepšie, ak sa akcia skončí bez streľby, ale v tomto prípade museli použiť na zneškodnenie zbraň.

"A určite budem spomínať aj na akciu Sisi," hovorí veliteľ. "Chytali sme mafiána Ľudovíta Šátora, ale podarilo sa mu utiecť. Bola to moja chyba. Vo veľmi málo prípadoch určujeme podmienky, musíme okamžite reagovať na situáciu. A nie sme stroje."

Zaujíma ma únik informácií - za dostatočne veľa peňazí sa dá kúpiť všeličo.

"To je pravda a tento problém nastáva hlavne pri akciách, ktoré pripravujeme dlhšie. Sú však ľudia, ktorým verím absolútne, a ľudia, ktorým, povedzme, verím menej. Tí sa dozvedia iba to nevyhnutné a v čase, keď už nemôže žiadna informácia uniknúť."

Taktici

Taktická príprava je jednou z najdôležitejších činností útvaru. Je to spôsob, akým sa pracuje v skupinách pri "love". V cvičnom domčeku mám možnosť vidieť priam filmovú scénu. Samozrejme bez páchateľa, ale zato s použitím ostrých nábojov. Štvorica bojovníkov má takéto zadanie: Sú v rodinnom dome alebo sklade a vedia, v ktorej miestnosti sa nachádzajú páchatelia.

Vyzerá to, akoby pohyby a gestá štyroch mužov vymyslel choreograf. Skupina má oči - a hlavne samopalov - všade. Pri vstupe do miestnosti zarevú "Polícia", aby dali páchateľom poslednú šancu zahodiť zbrane, a už sa ozýva streľba. Keby išlo o ostrú akciu, určite by sa snažili páchateľov neusmrtiť, len zneškodniť. Tak ako Masára. Plne vystrojení muži vyzerajú veľmi, veľmi nebezpečne. Vraj aj mafiánski bossovia, ktorí si myslia, že im patrí svet vrátane policajtov, často pri zásahu vypustia telesné tekutiny.

Po akcii sa bavím s chalanmi, samozrejme, všetci majú masky. Pri stretnutiach s radovými príslušníkmi útvaru som nikdy nevidel ich tvár. Aj mená sú tabu, s výnimkou veliteľa, ktorý útvar reprezentuje v médiách.

"Taktická príprava je súhrou technických zručností ako streľba, načasovanie pohybu, krytia kolegov," hovorí mladý bojovník. Pri vstupe musia zachovať presný systém. Každý zodpovedá za určitý sektor miestnosti a zároveň na seba citlivo reagujú.

Pekelný týždeň

Útvar osobitného určenia je elitný oddiel. Výberové konanie sa robí raz do roka. Počet úspešných prijatých uchádzačov kolíše medzi piatimi a dvadsiatimi percentami. Prvou časťou je dôkladné štúdium osobných materiálov. Potom nasledujú jednodenné fyzické previerky. Nasledujú psychologické testy, ktoré má na starosti psychológ útvaru. Poslednou fázou je záverečný týždeň, ktorý má prezývku pekelný. Asi pätnástich finalistov - toľko ich po psychotestoch spravidla zostáva - odvezú na odľahlé miesto, kde ich podrobujú extrémnej záťaži. Umelo navodzujú stresové situácie - nedostatok jedla, spánku, narušený pitný režim. Špecialitou je osamelý diaľkový pochod, kde sa musia sami zorientovať v teréne. Po zabijackých dňoch ich v noci zobudia a trápia sa s intenzívnymi psychotestmi. Štáb celý čas pozorne sleduje ich správanie. Aj tu niektorí vypadnú.

Prijatí teoreticky môžu byť aj všetci. Minulý rok išlo na záverečný týždeň pätnásť ľudí, dvaja ho nedokončili a z trinástich, ktorí prišli "do cieľa", si vybrali osem.

Nasleduje prijímač, ktorý trvá šesť až deväť mesiacov. Tu sa spoločne začnú učiť prax i teóriu. Prichádzajú ďalšie previerky, psychotesty, pohovory. Aj v priebehu prijímača môže vyjsť najavo, že uchádzač túto prácu nechce, alebo nemôže robiť. Po prijímači sa konečne stáva plnohodnotným príslušníkom útvaru.

Muži nad oknami

Mladí muži v prijímači v šachte vytvorenej schodiskom trénujú zlaňovanie. V akcii sú vždy štyria, po dvojiciach sa spustia nad "okno" a potom bleskurýchle vstupujú do "bytu".

"Keby ste sedeli v tom byte na stoličke pod otvoreným oknom, nepočuli by ste, že sú meter a pol od vás," hovorí inštruktor. Ak by bolo okno zavreté, použili by pyrotechniku, výbušninu odpaľujú z rámu na dlhej rúčke.

Po nácviku sa bavím s mladými mužmi a moja predstava mlčanlivého ramba so zaťatými zubami sa rozplýva. Sú uvoľnení a pokojní. Chceli zažiť niečo iné ako hliadkovať na ulici. Tu sa nudiť nebudú. A navyše, byť "kukláčom" má predsa len vyšší status. Ešte sa rozhodnú, akú špecializáciu si vyberú. Niektorí zatiaľ nevedia, jeden má skúsenosti s potápaním, tak je to jasné.

Pyrotechnickí potápači

Potápačom je aj major, zástupca veliteľa jednotky osobitného určenia. V útvare je každý potápač zároveň pyrotechnikom, to je na Slovensku jedinečná kombinácia.

"Boli by sme nasadení, ak by niekto nainštaloval výbušninu na priehradu, alebo zahodil do vody nástražný výbušný systém. Zaoberáme sa aj ofenzívnou pyrotechnikou - teda inštaláciou a odpaľovaním výbušnín pri vstupe do objektov, odpútavacími výbuchmi na odvrátenie pozornosti, zatarasením ciest a podobne."

Pýtam sa na nejakú zaujímavú akciu. Zatiaľ, našťastie, k ničomu nedošlo. "Ale kolegovia v Čechách zasahovali. Pri povodniach sa odtrhli nákladné člny, nekontrolovateľne plávali po hladine a hrozilo, že do niečoho narazia a spôsobia veľké škody, napríklad zrútenie mosta. Tak ich potopili výbušninami. To by bolo presne v našej kompetencii."

Ostreľovači

Práca ostreľovača je úplne odlišná od toho, čo robia taktici. Sú tichí, nenápadní, sústredení ako šachisti. Pracujú vo dvojiciach - očami ostreľovača je pozorovateľ, ktorý ďalekohľadom sleduje situáciu. So špičkovou puškou sa dá trafiť cieľ veľkosti človeka aj na šesťsto metrov. Strelecký inštruktor mi vysvetľuje, že pri streľbe treba brať do úvahy aj smer vetra, výšku, teplotu a sklon hlavne. Počas existencie útvaru osobitného určenia - od roku 1991 - nikdy žiaden ostreľovač nemusel strieľať na páchateľa.

Na strelnici je väčší hluk. Strieľa sa z brokovníc, neskôr prídu na rad samopaly a pištole. Poprosím, či si môžem zastrieľať. Inštruktor mi dáva do ruky zbraň, zrážam plechové figúrky a cítim sa ako v počítačovej hre. V ostrej akcii, kde ide o život, je to asi inak.

Napospas psom

Na druhý deň sa stretávam so psovodmi a starými známymi - Ikom a Rašom. Poslušne ležia v klietkach v aute a vyzerajú flegmaticky. "Musia to byť pokojné typy. Veľmi rýchlo sa vedia vybudiť, ale veľmi rýchlo sa aj upokoja," hovorí psovod. To dokazujú, keď dostávajú postroje. Vedia, že budú hrýzť. Začína z nich ísť strach. V akcii je pes nafixovaný na psovoda, keď je psovod vzrušený a stúpa mu adrenalín, pes to vycíti a reaguje.

Tretí psovod si dáva na ruky chrániče a oblieka ochranný odev. "Najprv vbehne do miestnosti pes, potom bojovníci a nakoniec vchádzame do miestnosti my," hovorí psovod. "Pes zostáva zahryznutý do páchateľa - je takto vycvičený, keby páchateľa pustil skôr, mohol by zaútočiť aj na bojovníka."

Figurantovi nezávidím - a to ešte neviem, že o chvíľu budem figurantom sám. Keď mi psovodi navrhli, aby som si to vyskúšal, nechcel som pôsobiť ako zbabelec. Iko na mňa skočil zo vzdialenosti asi poldruha metra. Najhoršia bola chvíľa, kým ho psovod pustil. Ťažko opísať, čo všetko som videl v jeho očiach a papuli. Potom to už išlo ako po masle. Zuby skĺzli po chrániči a pes ostal visieť na rukáve. Váži asi o desať kíl viac ako ja, tak som mal problém ustáť jeho kmásanie. Potom som to ešte vyskúšal s Rašom, ten váži asi o desať kíl menej, ale razanciu má možno ešte väčšiu ako jeho zavalitý kolega.

Zadržanie s rozbehom som slušne odmietol.

Opancierované zvieratá

Všetci príslušníci sa chránia kuklami, aby ich nikto z páchateľov nespoznal a nemohol sa mstiť. Sú medzi nimi aj ľudia, ktorí sú chránení ešte dôkladnejšie - pancierom obrnených vozidiel, ktoré sú pomenované zvieracími menami - Šakal, Žirafa, Aligátor. Ich úlohou sú presuny v ťažšom teréne a vytváranie mobilných zátarasov pred útokmi nástražnými výbušnými systémami. Túto "ťažkú kavalériu" útvaru sme mohli vidieť práve na summite Bush - Putin.

Psychológ - vyjednávač

Psychológ je veľmi dôležitou súčasťou útvaru nielen vo fáze prijímania, keď adepti prechádzajú náročnými psychologickými testmi. Pomáha stmeľovať tím, radí v pracovných i súkromných problémoch. Ďalšou pracovnou náplňou psychológa v útvare osobitného určenia je vyjednávanie, v tomto patrí k najväčším odborníkom na Slovensku.

O vyjednávaní máme často predstavu, že odvážny policajný náčelník ide za páchateľom a uhovorí ho. Na vyjednávanie je však potrebné, aby bol človek dôkladne vyškolený. V opačnom prípade hrozí veľké riziko. Inak sa vyjednáva so samovrahom, inak s páchateľom v rukojemníckej dráme. "Vyjednávanie je vlastne krízový manažment," hovorí psychológ. Využíva aj poznatky z marketingu, pretože aj tu sa ,predáva' myšlienka." Zaujíma ma konkrétny príklad.

"Ozbrojený páchateľ je uzavretý v banke s ľuďmi. Cíti sa ako zviera chytené do pasce, ale má rukojemníkov. Pri každom vyjednávaní je najťažšia prvá pol - trištvrte hodina. Našou úlohou je situáciu upokojiť, nadviazať s ním kontakt a získať si jeho dôveru, presvedčiť ho, že sme tam na to, aby sme problém vyriešili. Že nejaké postihy budú, ale ide o to, aby si situáciu ešte nezhoršoval. Vždy ide o to, aby sa nemusela použiť zbraň."

* * *

Odchádzame zo základne. Na chodbe ma zdravia chlapi. Oni ma poznajú, ja ich nie - počas našich stretnutí mali kukly. Počas troch dní som pochopil, že sú to úplne normálni ľudia - akurát s trochu netradičnou náplňou práce. MARIAN JASLOVSKÝ

Kompletný výstroj a výzbroj bojovníka váži asi 15 kíl. Muži musia byť vo výbornej forme, aby mali šancu proti páchateľovi, ktorý sa, samozrejme, pohybuje naľahko.

Adrenalín vytočil Raša do najvyšších otáčok. Veľmi túžil zahryznúť si do ozbrojeného "zločinca", ktorý sa schoval do garáže. Po akcii sa zasa veľmi rýchlo upokojil.

Tímová súhra je veľmi dôležitá a má presné pravidlá. Bojovníci, ktorí už zlanili na strechu domu, kryjú ostatných.

Zlaňovanie z vrtuľníka. Až vo vrtuľníku človek pocíti, že spúšťať sa z výšky dvadsiatich metrov nie je žiaden žart.

Brokovnica sa používa na krátke vzdialenosti, nielen proti živým cieľom, ale napríklad aj na rozstrelenie zámky na dverách.

Taktická príprava. Týchto mužov sa panicky boja aj mafiánski bossovia, ktorí si inak myslia, že im patrí celý svet vrátane polície. FOTO - AUTOR