Ferlinghettiho priateľ inšpiroval aj folkrockových hudobníkov. Osobným priateľom Richarda Brautigana bol aj kultový beatnický básnik Lawrence Ferlinghetti (vpravo). Na fotke vedľa je reprodukcia obalu populárneho folkrockového dua z Arkansasu, ktoré si dalo názov podľa najznámejšej Brautiganovej knihy Trout Fishing in America (Pstruholov v Amerike). FOTO - ALTMANNPHOTO.COM |
Rozprávač z kvetinovej doby "Autor je vysoký blondiak s dlhými plavými fúzmi, ktoré mu dodávali trochu anachronický vzhľad. Zdalo sa mi, že by sa cítil lepšie v nejakej inej dobe." Toto napísal Richard Brautigan o Richardovi Brautiganovi.
O Richardovi Brautiganovi sa vedelo už za jeho života málo. Narodený 30. januára 1935 v americkom mestečku Tacoma v takej chudobnej rodine, že raz spáchal delikt, aby sa dostal do väzenia a tým aj k strave a teplu. V roku 1958 prišiel do San Francisca, srdca beatnického hnutia. Však ho aj nazývali posledným beatnikom či bohom kontrakultúry.
Kritici ho zaradili do skupiny tzv. fabulistov, vymýšľačov príbehov. Pre časť americkej kritiky bol minorom - autorom menšieho významu. V komunite hippies bol iba dva roky, ale tie najplodnejšie 1967 - 69. Jeden recenzent tvrdí, že v budúcnosti budú ľudia písať brautigany, ako my píšeme romány.
Brautigan písal prózu, vydal desať prozaických kníh, z toho jednu poviedkovú, písal poéziu, vydal desať básnických zbierok, z toho jednu na vrecúškach rastlinných semien. Volala sa Zasaď túto knihu. Ale uňho je takéto rozlíšenie nepresné. Jeho prózy neuspokoja čitateľov hľadajúcich súvislý dej a odpoveď na otázku, ako sa to skončilo. A jeho básne sa prinajlepšom líšia od predstavy, akú majú o poézii jej milovníci.
Próza V melónovom cukre bola prvou, ktorá autora naozaj preslávila. Predalo sa jej vyše milióna kusov. Odohráva sa vo vymyslenej krajine Ja smrť. Je to však iná fantasy ako Tolkienova Stredozem alebo Zemeplocha Terryho Prattchetta. Krehká zem Ja smrť, celá vytvorená z melónového cukru, je možno obrazom komunity hippies, možno obrazom našej civilizácie, možno poslednou utópiou od čias Jonathana Swifta.
V dobe prózy Pstruholov v Amerike sa Brautigan angažoval v skupinách San Francisco Mime Troup a Diggers, čo boli radikálni aktivisti, ktorí rozdávali jedlo tulákom, posmievali sa bezvýznamným psychedelickým rituálom a rozdávali drogovo závislým hipíkom letáky s heslami Ako dlho budeš tolerovať ľudí, ktorí zarábajú na tvojom tripe?
Pstruholov v Amerike je mysteriózna kniha. Samo slovo "Pstruholov" v nej vystupuje raz ako postava, raz ako svetonázor, symbol, metafora, postoj k životu. Sú tam nádherné pasáže o prírodnom svete, chlapčenské dobrodružstvá porovnateľné iba s Tomom Sawyerom a Huckleberrym Finnom i ostrá satira, napríklad pasáž, keď si Američan kupuje fungujúci pstruhový potok.
O živote Richarda Brautigana sa vedelo málo. O jeho smrti ešte menej. Pozná sa iba dátum - 25. október 1984. Richard Brautigan odišiel zo života dobrovoľne. Až po jeho smrti sa zverejnilo, že celý život trpel depresiami, že sklony k samovražde niekoľko desaťročí premáhal, ale nakoniec podľahol. Trvalo niekoľko týždňov, kým bolo jeho mŕtve telo objavené.
Richard Brautigan sa stal v Európe obľúbenejším než doma, v Amerike. V Čechách a na Slovensku sa vytvoril dokonca brautiganovský kult. Ak sa začítate do jeho próz, hrozí aj vám, že sa stanete jeho vyznávačom.