Ak o niečom tvrdíte - je ako kolos na hlinených nohách - upozorňujete predovšetkým na krehkosť. Hlina sa ako stavebný materiál považovala za krehkú, aj keď z nej stavali pyramídy už v starom Egypte či Mezopotámii. Preto sa mnohí budú možno čudovať, keď sa dnes začne hovoriť o domoch postavených z nepálenej hliny. "Áno, historické veci sú zaujímavé a pekné," poviete si. "Ale dnes už predsa používame úplne iné materiály." Možno áno - ale ani tehly z nepálenej hliny nemusia byť celkom na zahodenie.
Hlina je jedným z najstarších materiálov používaných na stavbu budov po celom svete. Odávna sa používala nielen v suchých krajinách okolo Stredozemného mora, ale aj v mnohých krajinách Európy, Slovensko nevynímajúc. Najmä na juhu Slovenska boli rozšírené domy z nepálených tehál - aj dodnes sa zachovali viac než storočné domy vo veľmi dobrom stave. Niekedy ani nevieme, že práve "ten" dom je z "hliny".
Podľa odhadov OSN ešte aj dnes tretina ľudstva žije v hlinených príbytkoch. Hlina však nie je ani zďaleka iba doménou chudobných. Sú oblasti, kde sú z nej postavené celé mestá vrátane kráľovských palácov. V Spojených štátoch i v Európe sa tiež začína používať hlina aj na stavbu luxusných stavieb. A že je plnohodnotným materiálom dokazujú až šesťposchodové obytné domy v Nemecku. Na Arabskom polostrove stavajú z tohto materiálu až desaťposchodové stavby. Je škoda, že u nás sme hlinu po druhej svetovej vojne v podstate zavrhli a dodnes sa výstavbou hlinených domov takmer nikto nezaoberá.
Prečo sa používa nepálená tehla v Škandinávii aj v Afrike?
Prečo by mala byť hlina až taká výnimočná? Predovšetkým je to príjemný, teplý prírodný materiál, ktorý má veľmi dobré izolačné vlastnosti. V zime dobre udržuje teplo vnútri domu a v lete sa naopak "hlinený dom" ohrieva oveľa pomalšie ako napríklad dom z klasickej pálenej tehly. Preto sa tento materiál s úspechom využíva v chladnej Škandinávii i v teplej Afrike.
Ďalšou výhodou hliny je to, že lepšie udržuje prirodzenú vlhkosť ako dnešné stavebné materiály - o betónových paneloch ani nehovoriac. Preto sú obyvatelia hlinených domov odolnejší proti chorobám dýchacích ciest. A podľa niektorých ľudí pôsobia domy postavené z hliny na svojich obyvateľov veľmi harmonicky - už len tým, že je hlina je základom, na ktorom sa vyvíja väčšina života na pevnine a tak sme s ňou bytostne spojení.
Domy z nepálenej hliny majú väčšinou masívnejšiu konštrukciu, ktorá pôsobí dojmom bezpečia a istoty.
A tento materiál má aj ďalšie psychologické, ekologické, aj ekonomické výhody. Na stavbu sa väčšinou používa hlina priamo v mieste stavby a tak odpadá doprava materiálu. Nepálená tehla tiež nie je energeticky natoľko náročná ako obvyklé stavebné materiály. Napríklad na výrobu nepálenej tehly sa spotrebuje asi 40-krát menej energie ako na tehlu pálenú. Ďalšou nespornou výhodou je, že pri búraní domu nám nezostáva žiadne murivo alebo sutina ako pri tehlových či betónových domoch. Hlina sa môže vrátiť tam, odkiaľ sme ju zobrali.
Čo má rada hlinená stena
Možno vás predchádzajúce riadky zaujali, možno dokonca presvedčili - ale nový hlinený dom asi stavať nebudete. I tak sa však môže stať, že kúpite starší dom postavený práv z tohto materiálu. Nemusíte sa ho báť, hoci bude takmer určite potrebovať aspoň malé opravy.
Vtedy musíme pamätať najmä na to, že hlinená stena nesmie príliš zvlhnúť, ale ani príliš preschnúť. Preto sa dom z tohto materiálu zvyčajne stavia na základy vystavané z pálenej tehly alebo kameňa.
Strecha býva z drevených trámov - na juhu Slovenska najčastejšie prikrytá otiepkami trstiny alebo slamy. Celá konštrukcia má vytvárať okolo domu široký ochranný pás, aby dažďová voda stiekla bezpečne ďaleko od steny, vsiakla do zeme a zbytočne nenarúšala murivo.
Omietka zvykne byť z redšej zmesi hliny a pilín alebo nadrobno nasekanej slamy. Na tú sa ešte nanesie tenká vrstva čistej hliny, ktorá môže byť zmiešaná s vápnom.
Hlina sa stáva vo svete dnes zaujímavým stavebným materiálom - práve preto, že sa stále viac kladie dôraz na ekológiu, šetrenie energiou, surovinami a zdravé bývanie. U nás sa jej však takmer nikto nevenuje. Výnimkou sú napríklad obyvatelia dedinky Zaježová, ktorí sa zaoberajú skúšaním a vylepšovaním starých stavebných metód. (gal)
Spracované podľa www.zianechajzit.sk .
Kde sa môžete dozvedieť viac o stavaní z hliny
Ľudia, ktorí sa venujú ekologickému staviteľstvu alebo tradičnej architektúre, zorganizujú z času na čas kurz stavania z prírodných materiálov - napríklad zo slamy a hliny.
Takýto kurz sa konal napríklad v dome akademického architekta Aleša Brotánka na jeho usadlosti v Čechách, ale môžete sa na nich zúčastniť aj v dedinke Zaježová na strednom Slovensku. Účastníci kurzu sa dozvedia o možnostiach tradičných stavebných postupov (napríklad stavba stien z balíkov slamy, omietanie hlinenou omietkou, výroba nepálených hlinených tehál) a zároveň si niektoré z nich môžu aj prakticky vyskúšať.
Aj keď vo svete sa v tomto období stávajú tradičné materiály hitom, u nás by ste stavebné povolenie na dom zo slamy alebo nepálených tehál asi nezískali. V Západnej Európe je pritom stavanie zo slamy alebo hliny pomerne bežné - napríklad v Dánsku stojí viac ako 60 obývaných domov postavených zo slamy a hliny, v USA je stavanie zo slamy módny hit.
Stručný popis výstavby hlinených domov
Materiál
Na stavbu je použiteľná takmer každá hlina, ak nie je až príliš piesočnatá. Vhodná nie je však ani príliš ílovitá hlina, preto sa do nej pridáva piesok. Presné zloženie je najlepšie určiť experimentálne, ale malo by byť asi 20 percent ílu, 45 percent piesku a zvyšok by mal tvoriť jemnejší štrk a prach. Do hliny sa ako spojivo zvykne pridávať slama, obilné plevy alebo piliny. Niekedy sa zvykne pridávať trochu cementu, na stabilizáciu.
Spôsobov stavby je niekoľko
Stavanie z nepálenej tehly je naj-bližšie obvyklému spôsobu stavby. Existuje viac možností výroby tehál - od ručného tvarovania valkov, cez ručné nabíjanie do drevených foriem až po využívanie lisov. Tie môžu byť buď ručné pákové alebo strojové. Takýmito lismi možno vyrábať vysoko zhutnené tehly presných tvarov a to pomerne rýchlo. Už aj u nás sa vyrába mobilný strojový lis na takéto tehly, ale je zatiaľ dosť drahý. Riešením by mohlo byť prenajímanie. Múr sa stavia ako z klasických tehál, ako malta sa používa redšia zmes hliny s vodou. Mala by mať približne rovnaké zloženie ako hlina na tehly.
Ubíjanie do debnenia: využíva sa tu posuvné debnenie, do ktorého sa asi po 10-20- centimetrových vrstvách ubíja hlina, zmiešaná so slamou. Po naplnení debnenia sa posunie debnenie vyššie a môže sa pokračovať. Hlina by mala mať pri tomto spôsobe nízku vlhkosť, pretože inak by v murive vznikli trhliny. Obvykle sa používajú ručné ubíjadlá o hmotnosti 5 až 10 kilogramov.
Lepenica: urobí sa výplet z prútia, ktorý sa potom obhadzuje hlinou zmiešanou so slamou, alebo iným spojivom. Často sa to robí hádzaním hlinených hrúd, čím sa vyvinie veľký tlak a materiál sa zhutňuje. Naraz možno vymurovať len niekoľko desiatok centimetrov a potom treba nechať stenu niekoľko dní schnúť. Výsledný povrch steny sa nakoniec osekáva a zarovnáva.
Stĺpikové murivo: najprv sa postaví nosná konštrukcia z drevených trámov a hlina slúži ako výplňový materiál. Buď vo forme nepálených tehál, ubíjaná do debnenia alebo ako lepenica. Výhodou je, že odpadá problém s nižšou pevnosťou hlineného muriva.
Armované murivo: do muriva sa vkladajú výstuže. Môže to byť drevo, trstina, ale aj železo ako v železobetóne.
