Kurt Vonnegut (1922) sa preslávil ako autor úžasných románov - Mechanické piano či Bitúnok č. 5, ale čitatelia aj tak dobre vedia, že jeho zamilovaným žánrom je poviedka. Napokon práve ako autor poviedok pre časopisy Vonnegut začínal. A poviedkar Kurt Vonnegut sa vyrovná majstrom „short story“ americkej literatúry po roku 1945, akými boli Irwing Shaw, John Cheever či Bernard Malamud.
Texty zbierky Tabatěrka z Bagomba vznikali v rokoch 1954-1961 pre masovo čítané časopisy. Všetky majú aj pevnú časovú líniu, aj pútavú zápletku a dokonalé pointy. Komunikuje sa v nich bežným jazykom strednej triedy - sám autor kedysi povedal, že vlastnému písaniu verí najviac, ak sa vyjadruje ako človek z Indianapolisu, ktorým vlastne je.
Niektoré poviedky sa napokon aj dilemám americkej strednej triedy v čase konzumu a uniformity priamo venujú; iné sa vracajú k druhej svetovej vojne. Pokiaľ ide o príbehy z amerického života, raz prepiera pretrvávajúci mýtus ideálnej komunity - mestečka, kde sa všetci poznajú, sú všetci šťastní a nikdy sa tam nič nedeje, inokedy úradnícku rutinu a silnejúcu rolu peňazí a investovania, potom zasa poviedky tematizujúce čoraz hlbšiu priepasť medzi generáciami. Pod povrchom driemu závažné spoločenské problémy, derú sa však na svetlo literárne, cez motív či epizódu. V Irwinovej kúzelnej lampe je to rasová nerovnosť. V Šmolkovom modrom žihadle ohromné majetkové rozdiely a v Tabatierke z Bagomba či v Anonymných ctiteľoch latentná nespokojnosť žien-matiek, manželiek a domácich paní s ich údelom. Vonnegut má cit pre detail a presné pomenovanie.
Vojnou sa zaoberajú tri poviedky: Suvenír, Der Arme Dolmetscher a Okružná plavba Pirátskej vlajky. Vedecko-fantastickú literatúru zastupuje Tanasféra, Nevesta na mieru a titul B9T - N3B9T, utopická vízia o regulácii obyvateľstva v mene blahobytu. Ak by sme chceli charakterizovať poviedkový súbor vo vonnegutovskom duchu, tak je to tabatierka s tabakom naozaj kvalitným.
Autor: SIMON ROBINSON(Autor je literárny kritik)
