Sledujeme zo Slovenska vývoj v ČT s veľkými obavami. V čase, keď slovenské médiá boli pod silným politickým tlakom, plnila ČT svoju verejnoprávnu funkciu i na veľkej časti Slovenska. V našom zatiaľ nie veľmi úspešnom boji o lepšiu a verejnoprávnejšiu STV bola Česká televízia pre nás veľkou inšpiráciou. Nedopusťte, aby sa potvrdili tézy, že postkomunistická krajina nemá potenciál na vytvorenie skutočne verejnoprávnej inštitúcie.
Českí poslanci sa práva na voľbu riaditeľa ČT vzdali. Možno to nebol väčší zmysel pre demokraciu, ako sme si my tu na Slovensku mysleli. Možno to bol politický pragmatizmus. V menšej a „dobre zvolenej“ Rade ČT sa predsa voľba riaditeľa usmerňuje jednoduchšie ako v pléne parlamentu… Udalosti posledného týždňa sú alarmujúce. Zdanlivo logické a právne nespochybniteľné kroky jednotlivých článkov reťazca - voľba Rady ČT v parlamente, odvolanie riaditeľa ČT, konkurz na nového riaditeľa, jeho menovanie - viedlo k možno búrlivej a nediplomatickej, ale asi jedinej možnej reakcii zamestnancov, ktorí predovšetkým robia z Českej televízie verejnoprávne médium - k protestu. Začal sa súboj, v ktorom majú riadiace orgány ČT všetky práva okrem práva morálneho. A ak chcú verejnosti dokázať, že sú z nemorálnosti obviňovaní neprávom, mali by v prvom rade zabrzdiť. Musia si predsa uvedomovať, že tento zápas nemôže nikto vyhrať! Môžu len všetci stratiť.
V Bratislave, 26. 12. 2000
ZUZANA MISTRÍKOVÁ, ANDREJ ZMEČEK, Mediálny inštitút
