Niekedy mám pocit, že digitálne technológie a celá tá lavína digitalizácie ide akosi mimo nás smrteľníkov. Ako by túto problematiku ťahali veľké korporácie, firmy, internetové spoločnosti. Keď sa rozprávam so svojimi známymi a reč zájde na informačné technológie, hovorí sa väčšinou len o jednom: o broadbande, mobilnej telefónii a ochrane pred spamom, pirátstvom a hackerstvom. Digitalizácia nás necháva chladnými. Ale veď vysokorýchlostný internet, mobilné technológie a elektronická bezpečnosť boli to hlavné, čo ponúkol tohoročný CeBIT! Vlastne je v tom logika, veď aj táto veľkolepá computerová show musí slúžiť predovšetkým radovým konzumentom, nie? No ja mám teraz na mysli niečo iné. Mám na mysli priepasť medzi svetom, v ktorom (digitálne) žijeme a svetom, v ktorom (digitálne) myslíme. My, radoví konzumenti, žijeme ozaj niekde pri broadbande, DVD a dobíjateľných kupónoch, možno niekoho z nás berie ešte tak pár počítačových hier. Ale vedľa toho je krásny digitálny svet výstav, veľtrhov a elektronických médií. Zalistujte si v novinách, prečítajte si správy zo Svetového ekonomického fóra v Davose alebo z CeBITu o tom, ako DVD z gruntu mení filmový biznis, o sieti sietí UMTS (Universal Mobile Telecommunications System), pracujúcej s rýchlosťami 384 kB za sekundu, o aplikáciách technológie IMAX v multiplex kinách, o digitalizácii reklamy, o možnom súmraku mainstreamových médií v ére totálnej demokratizácie informácií, o boome vyhľadávačov ako je MSN alebo Yahoo, doháňajúcich veľký Google, ktorý prišiel ako prvý. Ale nie je toto vzdialený, trochu divný svet, ktorý sa nakoniec dostane len do niekoľkých sci-fi kníh a ktorý bude živiť len pár prorokov digitálneho veku?
Preto ma stále viac zaujíma, ako digitalizácia zasiahne nás, radových občanov. Ako ovplyvní svet, v ktorom žijeme. Ako vlastne bude vyzerať digitálna domácnosť (DD), o ktorej sa stále viac a viac hovorí? Bude to skôr funkčná, estetická, alebo ekonomická vec? Budeme mať o ňu skôr záujem my, konzumenti, alebo firmy vyrábajúce digitálne produkty? Myslím, že projekt DD má čo dočinenia s klasickými ľudskými vlastnosťami a potrebami, a preto má perspektívu. Podľa mňa bude DD znamenať menej stresu a viac možností pre pokojné zabudnutia. Podobne ako mobilný telefón. Nebudete si už musieť lámať hlavu, ako povedať manželke kým ešte spí, že má vypnúť kúrenie a vyvenčiť psa. Môžete pustiť z hlavy to, čo vám doteraz ležalo v mozgu ako kamienok. V DD budete môcť mobilom nielen telefonovať, ale tiež vytiahnuť rolety, vypnúť kúrenie, skontrolovať zámok na dverách, pustiť si film, čo máte doma na videu. Nie je mi síce jasné, ako to bude fungovať, ale vidím, že sa informačné technológie, vzdialené niekde v digitálnych výšinách, opäť priblížia ľuďom. Mne napríklad prekáža, že telefónna linka mi doma leží prakticky bez úžitku. Niečo síce po nej presurfuje syn a pravidelne večer mi po nej volá jeden šumavský lesník, ktorému podobne ako rysovi ostrovidovi prekážajú v národnom parku zástupy drevorubačov s motorovými pílami. V DD bude telefónna linka reštaurovaná ako Stuartovci. Bude po nej prebiehať dátová výmena, pobeží po nej televízne vysielanie a množstvo ďalších užitočných informácií. Práve tento nenápadný káblik napomôže zrasteniu televízora a počítača. Alebo mi prekáža, že dianie v domácnosti prebieha akosi bez spojitosti. Zamknú sa dvere na byte, ale hlúpy termostat kúrenia nevie nič! Stále si myslí, že ste doma! A pokiaľ si včas nespomeniete a nevypnete ho, tak ženie kúrenie do obrátok aj po vašom odchode. Chladnička, táto biela pani vášho žalúdka, dokáže len mlčať, napriek tomu, že sa má čím pochváliť! Nepovie vám nič, i keď ste v Berlíne. Alebo práve preto. A just. Tak isto domáce zabezpečovacie zariadenie. Istotne je to užitočná vec, hlavne v mestách, kde každých deväť minúť vylúpia niekomu byt. Ale čo je vám to platné, keď hlási vniknutie cudzej osoby polícii a nie na váš mobil? Zosieťovanie spotrebičov, Nemci na to majú pekné slovo Vernetzung, proste zatiaľ neexistuje, každý si ide po svojom a za svoje. Elektronické predmety sú ako poslední Mohykáni, ktorí nevedia, že hráč, ktorý netvorí systém, je mŕtvy hráč. Priznám sa, že sa na DD teším. Jednak som zábudlivý a jednak mám rád, keď veci fungujú spolu. V organizácii je sila. Predstavujem si, že v DD bude chladnička komunikovať s pračkou a plynový kotol s televízorom. Nie, viem, že toto je tak trochu rozprávka, ale nehnevajte sa, ja si to tak predstavujem. Bude to akýsi elektronický organizmus s vlastným životom, akýsi permanentný robot, ktorému prestane biť srdce len vtedy, keď vypnú elektrinu. A pretože žijem na horách a máme často búrky, blesky a výpadky elektriny, tak budem rád, keď si budem môcť na diaľku skontrolovať, či práve nevypli dodávku elektrickej energie. Mobilom.
