Silvia Josifoska, speváčka
"Som fajčiarka a nerada by som obmedzovala nefajčiarov, ale myslím si, že je to príliš radikálne riešenie a diskriminácia fajčiarov. Samozrejme, lepšie sa mi spieva v nezafajčených, odventilovaných priestoroch, ale v našich podmienkach sa také veľmi nevyskytujú, takéto zariadenia sú príliš drahé. Myslím si, že v prípade schválenia zákona ľudia húfne prestanú chodiť do podnikov, čo by sa určite odrazilo aj na návštevnosti vystúpení."
Blaho Uhlár, režisér
"Pre mňa ako silného fajčiara to bude peklo, podobne ako aj pre mňa ako krčmára, pretože neviem, kde nájdem taký priestor. Faktom však je, že podobné opatrenie urobili pred časom aj v meste New York a zdá sa mi, že sú s tým všetci spokojní. Je tam naozaj len málo krčiem, kde tolerujú tajné fajčenie. Ale zvedavý som, či slovenský národ bude ochotný takéto opatrenia prijať a hlavne, ako ich bude obchádzať. A zároveň sa bojím, že zodpovednosť za fajčenie v krčme bude niesť konateľ spoločnosti, aby mal na neho štát páku, ako ho terorizovať."
Erich "Boboš" Procházka, hudobník
"Nefajčiari nech nefajčia a fajčiari nech fajčia. Keď sú diskriminovaní jedni alebo druhí, nie je to rovnováha. Ak sa to má takto dramaticky deliť, tak by som bol za možnosť výberu - v tomto klube sa schádzajú fajčiari a v tamtom, nech sa páči, nefajčiari. Kto chce, vyberie si."
Ľubomír Feldek, spisovateľ
"Už od septembra nefajčím, dokonca prestala fajčiť aj moja žena. A je známa vec, že z bývalých fajčiarov sa stávajú odporcovia fajčenia. Ale je to prirodzené, lebo nefajčiar si zrazu uvedomí, ako to smrdí, kým ako fajčiar si to neuvedomuje. Takže ja si myslím, že v reštauráciách je to z hľadiska nefajčiarov pochopiteľné a aj spravodlivé. S tým zákazom fajčenia na zastávkach a takými vysokými pokutami, neviem. To sa mi zdá trochu prehnané."
Martin Knut - výtvarník, podnikateľ
"Mám na to dva pohľady. Osobne som za ten zákon, lebo ak platí premisa, že sloboda iných sa začína tam, kde sa končí tvoja sloboda, tak mi to vychádza tak, že sa cítim neslobodný, ak ma niekto obmedzuje. Cítim, že mi to škodí, je to pre mňa nepríjemné, smrdím. Fajčiari nech fajčia, ale nie tak, aby obmedzovali mňa. Na druhej strane, keď sa skúšam vciťovať do podnikateľskej duše, príde mi to ako katastrofa. Nemôžeme sa porovnávať s vyspelými západoeurópskymi ekonomikami, kde pre podnikateľa nie je taký problém urobiť akvárium pre nepohodlných. Takže z podnikateľského hľadiska tento zákon cítim ako likvidačný. Nepáčilo by sa mi, keby z toho vznikla spoločenská vojna. Prihováral by som sa za to, aby bežala širšia a dlhšia verejná diskusia. Je to vec dohody."
Juraj Nvota, režisér
"Dnes už nefajčím, ale kedysi som bol silný fajčiar. Potom som si zlomil obe ruky a fajčiť som nemohol. Podarilo sa mi prestávku predĺžiť na štyri roky, no cez labužnícke fajčenie cigaríl som sa k zlozvyku opäť vrátil. Ale keď už človeka z fajčenia bolí brucho, máva pľúcne katary, je to ešte väčší nezmysel. Fajčenie je pľuhavstvo. V Astorke je už zakázané fajčiť v celom objekte, pre fajčiarov je vyčlenená len jedna miestnôstka. Je však pravda, že občas sa aj v nej stretávam so súborom a mávam tu režisérske pripomienky, lebo viem pochopiť fajčiarov, čo je fajčenie za otroctvo.
K jedlu však fajčenie určite nepatrí. Ani neviem prečo, ale práve dnes sa mi vybavil obraz Jiřího Dienstbiera, ako fajčil a pritom jedol. Hrozná predstava, ten nikotín na jazyku kombinovaný so sústami, ako prehĺtate tú cigaretovú pachuť spoločne s jedlom. Potláča chute, nevychutnáte si víno. Takže si myslím, že nefajčiarske reštaurácie sú správne. Koniec koncov, aj vo svete vraj počet hostí v reštaurácii naopak vzrástol, keď sa tam prestalo fajčiť."
Tomáš Janošík, flautista
"Poznám to zo Spojených štátov, teraz sa o tom rokuje v Luxembursku, v Írsku to platí, v Taliansku tiež. Tam to dopadlo tak, že všetci fajčia pred reštauráciou a čašník ich chodí volať - máte jedlo. To už je komické. Hoci som sám fajčiar, viem, že fajčiť nie je zdravé a nefajčiarov treba chrániť. V Írsku s tým žijú a ide to. Takže aj u nás, budeme chvíľu nadávať, ale potom si zvykneme."
