Toto je príbeh bystrého mladého muža, ktorý chcel urobiť skvelú kariéru. V tých najlepších úmysloch pritom položil na lopatky najstaršiu banku v Británii. Baring Brothers Bank opatrovala vklady kráľovskej rodiny. Dvadsaťosemročný zázračný makér Nick Leeson do nej vyhĺbil v rekordne krátkom čase 860-miliónový tunel. Banka šla na bubon, Leeson za mreže. Najkrajšie na tomto príbehu je, že nešlo o krádež. Leeson nebol zlodej. Chcel len vyniknúť, byť hviezdou a urobiť skvelú kariéru. Môže sa jeho príbeh zopakovať?Netreba chodiť príliš ďaleko: začiatkom decembra obvinil vyšetrovateľ v Čechách dvoch bývalých dílerov Československej obchodnej banky z rozsiahleho podvodu a uvalil na nich väzbu. Na účet banky obchodovali s americkými dlhopismi. Pre pokles trhu sa ocitli v strate. Dlhopisy však nepredali a špekulovali na zmenu vývoja. Vedenie banky na obchod prišlo až v čase, keď bola strata miliardová.

Hrať na burze v sebe spája mnoho lákavého - je to vzrušujúca adrenalínová záležitosť, dodáva pocit moci. Navyše je legálna. A robiť ju môže prakticky ktokoľvek. Nepotrebujete vzdelanie - stačí drieť ako kôň, ukázať svoje schopnosti a získať si toho, kto má peniaze. Ten vám ich potom zverí, pretože chce, aby ste mu z týchto peňazí vyrobili ďalšie. Vy to dokážete - a on vás štedro odmení. A ktovie, možno to raz budete vy, kto bude sedieť s nohami na stole, zatiaľ čo vaše prachy budú zhodnocovať bystrí mladí muži.

Nick Leeson, syn murára z anglického mestečka Watford na strednej škole prepadol z matematiky. Pre chlapca jeho typu to však neznamenalo neprekonateľnú prekážku v kariére. Uchytil sa ako bankový úradník, vystriedal niekoľko džobov, a ako 22-ročný sa ocitol v londýnskej City. Mekka finančného sveta je sídlom 555 zahraničných bánk, najviac na svete. V City vzniká 20 percent britského hrubého domáceho produktu. Ide o tvrdý svet so špecifickými pravidlami - najmä pre tých, ktorí peniaze nevlastnia, „len“ vyrábajú.

„Vyjdem po schodoch do šéfovne a vidím všetky tie rodinné portréty vznešene zahľadené do priestoru nad mojou hlavou. Majú pohľad ľudí, ktorí videli svet, kúpili si v ňom, čo len chceli a stačilo im vládnutie nad vzdialenými impériami z pokojného odstupu. Nemuseli si už špiniť ruky. Mali na to ľudí, ako som ja, Nick Leeson, dvadsaťdvaročný z Watfordu,“ píše so značnou dávkou sebaľútosti Leeson vo svojej autobiografii nazvanej výstižne Podvodný maklér.

Kým študovaní mladíci z vyššej strednej vrstvy dostávajú džoby manažérov fondov alebo bankových obchodníkov, maklér - teda práca v enormnom strese ale za rovnako enormnú mzdu - je profesia vyhradená často ľuďom zdola, ktorí sú za pár rokov zväčša vyžmýkaní. Čas, ktorý máte, treba využiť po každej stránke.

„Ako som tak stál v boxe a chniapal po telefónoch, dával signály Georgeovi alebo Tučniakovi, predával a kupoval a díval sa na ten frmol - predstavoval som si tichý hlas Petera Baringsa v nejakej honosnej kancelárii v Bank of England, ako sedí na koženom sofa a mieša si čaj značky Earl Grey a obdivuje si vyblýskané špičky topánok,“ píše Leeson.

* * *

V februári 1995 poslali šéfovia Barings Bank do svojej singapúrskej pobočky kontrolu. Začalo ich totiž znepokojovať, že šéfmaklér žiada pre svoje operácie stále viac a viac peňazí. Zistenie bolo šokujúce. Leeson, obľúbenec vedenia - v roku 1993 sám vyprodukoval 10 percent zisku celej banky - prehral na burze takmer miliardu libier. To sa rovnalo prakticky súčtu všetkých aktív banky a dvojnásobku jej základného imania.

Druhé zistenie bolo nemenej zábavné. Leeson zmizol. Len pred šiestimi dňami v singapúrskom Polo klube búrlivo oslavoval so svojimi šéfmi skvelé bonusy. Sám mal plat 50-tisíc libier ročne, ale len na bonusoch za úspešné obchody zarobil ďalších 130 až 150-tisíc.

„Kozľa, ktoré sa pohrávalo s aktívami jednej z najstarších a najprestížnejších britských bánk,“ napísala o ňom 27. februára agentúra Reuters. V tom čase pátral po Leesonovcoch Interpol. Nick a Lisa ušli najprv na Borneo, neskôr do Európy. Druhého marca Leesona zatkli na letisku vo Frankfurte. Nemecký súd po polroku rozhodol vyhovieť žiadosti singapúrskej vlády a Leesona vydal do Singapúru. Zázračný maklér sa bál príliš tvrdého rozsudku, aj pomerov v ázijskej väznici. Oprávnene - dostal šesť rokov natvrdo, čo bola pritom len polovica zo sadzby, ktorá mu hrozila.

Pokračovanie sa podobá mydlovej opere. Vo väznici Leesonovi zistili rakovinu hrubého čreva, navyše ho opustila Lisa - vraj po jeho priznaní, že ju v minulosti podvádzal s gejšami. Vydala sa znova - a opäť makléra z londýnskej City. Leeson vyšiel z väzenia po tri a pol roku ako iný človek. Predal filmu práva na svoj príbeh (vo filme Podvodný maklér si zahrala hollywoodska hviezda Ewan McGregor), napísal knihu.

Jeho príjmy a výdavky sú dnes pod bedlivou súdnou kontrolou. Nesmie minúť viac než 5000 libier mesačne. Každý svoj plánovaný výdavok musí písomne hlásiť správcom pozostatkov Barings Bank dva dni vopred. Lieči sa a lekári mu dávajú 70-percentnú šancu. Študuje psychológiu. Občas za honorár prednáša bankárom. Jeho právnik tvrdí, že Leeson by mal dostať opäť šancu vo finančnej sfére.

* * *

Riskoval, a pritom si bokom neulial zrejme ani libru. Tvrdenia, že má na tajných kontách 2 milióny libier - ako údajne povedal britskému bulváru Leesonov spoluväzeň - sa nepotvrdili. Bola za všetkým skutočne len nekonečná jupícka túžba vyniknúť pred šéfom? Pochopiť túto stránku znamená pochopiť mentalitu Leesonovho bývalého sveta a psychológiu legálneho hazardu, na ktorý sa dal.

Všetko sa vraj začalo nevinne. Mladá, neskúsená Leesonova kolegyňa prišla pri operáciách o 20-tisíc libier. Pre Nicka to nebol problém. Vrhol cudzie peniaze do špekulácií s úmyslom zalátať vzniknutú dieru. Prelieval ich z účtu na účet. Zriadil tajné konto 88888, z ktorého kryl svoje straty. Po celý čas veril, že index Nikkei sa spamätá a ceny akcií pôjdu hore.

Ázijský autor Tan Wee Chuan sa zaoberá psychologickým aspektom obchodovania na burze. Podľa jeho názoru ovplyvňujú pohyb na trhu emócie ľudí - ich nádeje a strach. Ľudia kupujú, keď začínajú dúfať a predávajú, keď sa začínajú báť. Extrémna nádej vedie k nárastu ceny do astronomických výšok, kým strach vyvoláva panický predaj a burzy krachujú. Rozumný investor má v prípade straty obavu z ďalšej a v istom momente sa zastaví.

Leeson konal presne opačne. Nakupoval ďalej. Myslel si, že index Nikkei dosiahol dno a začne stúpať. Prepad však pokračoval.Treba povedať, že proti maklérovi sa postavila sama príroda. Zemetrasenie v japonskom Kóbe pochovalo tisícky ľudí. Nikkei padol až na dno.

Pred súdom priznal, že účtovníkom predložil sfalšované správy o transfere fondov a singapúrskej burze podával klamlivé informácie.V dôvodnom podozrení sa ocitli aj Leesonovi šéfovia v Singapúre a Londýne. Navyše sa prišlo na to, že jeho žena Lisa pracovala na kontrolnom úseku Barings Bank. Odsúdili však nakoniec len Leesona. Jeho manželka totiž údajne až do poslednej chvíle o ničom nevedela. Ostatní boli vraj „len“ naivní - a najmä čakali rýchle zisky.

* * *

Rodinná banka Baringovcov vznikla v roku 1762. Medzi jej klientov patrila kráľovná Alžbeta. Svoje peniaze tu malo uložených asi osemsto britských charitatívnych organizácií, medzi nimi nadácia princa Charlesa, a mnohé britské grófstva banke zverili svoje rozpočty. Po odhalení, že je insolventná, ju Bank of England odmietla zachrániť. Značku Barings napokon kúpila holandská ING - za symbolickú jednu libru.

Prípad sa však ťahá ďalej - likvidátori podali nedávno žalobu na bývalých audítorov banky. Svojou benevolenciou vraj umožnili, aby sa stalo to, čo sa stalo. Likvidátori žiadajú jednu miliardu libier. Tvrdia, že keby audítori a súčasne kontrolóri účtov Barings robili svoju prácu poriadne, banka by dodnes existovala. Očakáva sa, že súdny proces sa povlečie aspoň do leta 2002.

Vo svete sa objavili desiatky podobných prípadov, v amerických, britských i japonských bankách. James Archer, syn spisovateľa-milionára lorda Archera prišiel o prácu v City, pretože sa venoval podozrivým obchodom. Bol vraj členom akéhosi gangu dílerov prezývaných Flaming Ferraris (blýskavé ferari). Ten názov je veľavravný.

Experti i vládne orgány hľadajú pravidlá, ako určiť medze špekulovania a posilniť bankovú kontrolu. Podstata hry však zostáva nezmenená. Tá hra o rýchle prachy je proste príliš lákavá.

BAŠA JAVŮRKOVÁ