Hviezda Ornelly Muti hasne. Kým na Slovensku ešte môže poslúžiť v predvolebnej kampani, na „Západe“ už fotografom nestojí ani za to, aby sa kvôli nej zdvihli od kaviarenského stolíka. O to viac potom rozdáva úsmevy.
FOTO - PETER LEGINSKÝ
Liv Tyler, jedna z mála, ktorá je vraj naživo ešte krajšia než na plátne.
Sean Penn už má za sebou búrlivé obdobie, keď ako Madonnin manžel fotografov bil, takže fotenie prebehlo bez problémov. John Travolta po tom, čo ho raz nespokojní fotoreportéri vypískali, snaží sa s nimi vychádzať iba v dobrom.
Sean Penn už má za sebou búrlivé obdobie, keď ako Madonnin manžel fotografov bil, takže fotenie prebehlo bez problémov. John Travolta po tom, čo ho raz nespokojní fotoreportéri vypískali, snaží sa s nimi vychádzať iba v dobrom.
Gérard Depardieu sa po Cannes pohybuje bez ochranky. Najradšej na motocykli a jazdí vraj nebezpečne rýchlo.
Marcella Mastroianniho sa P. Leginskému podarilo „uloviť“ až v čase, keď povestnú iskru v očiach zahasila blížiaca sa smrť.
Hugh Grant a Liz Hurley v čase, keď ešte boli dvojicou. Vlastne, už sú ňou zase. Hoci ona medzičasom otehotnela s iným, on s ňou zdieľa všetky tehotenské problémy.
Catherine Zeta Jones a Sean Connery - víťazi ankiet o najkrajšiu ženu a najsexi muža. V náručí najslávnejšieho Jamesa Bonda sa Zeta ocitla skôr, než zakotvila u Michaela Douglasa. Mohla si preto vtedy ešte dovoliť tvrdiť, že Connery je chlap, čo vie najlepšie bozkávať.
Bruce Willis, Hugh Grant, Catherine Zeta-Jones a ďalšie filmové hviezdy možno po tieto dni vidieť v Bratislave. Dostali sa sem vďaka Petrovi Leginskému, ktorý ich deväť rokov „lovil“ na filmovom festivale v Cannes. Fotografické úlovky teraz vystavuje v Bulharskom kultúrnom a informačnom stredisku, potom výstava poputuje po Slovensku. Peter Leginský je jediným slovenským fotografom, ktorý pravidelne od roku 1993 chodieva do Cannes a fotografuje najväčšie hviezdy filmového plátna. Pre Magazín SME porozprával, ako snímky vznikali.Patróny s whisky
Peter Leginský roky pracuje ako fotoreportér v slovenských médiách aj na voľnej nohe. Fotil už všelikoho a všelikde, napriek tomu, keď sa mu v roku 1993 po prvý raz podarilo dostať sa do prostredia filmových hviezd, bol vraj dosť vyplašený.
„Všetko pre mňa bolo nové. Nielen herci, ktorých človek vídal iba na plátne, no aj neuveriteľné množstvo fotografov. Západní kolegovia mali ostré lakte, na to sme neboli zvyknutí. Našťastie sa ma ujal jeden český kolega, ktorý bol v Cannes už rok predtým. Potvrdil mi, že po prvý raz zažíval rovnaké pocity. Darmo, vyleteli sme z klietky.“
Nový priateľ bol dôležitý, lebo si navzájom vymieňali informácie, kto z hercov kde bude, alebo sa striedali pri nekonečných hodinách čakania na príchod hviezdy.
„Keď som bol v Cannes po prvý raz, ešte neboli mobilné telefóny a informácie sa prenášali oveľa komplikovanejšie. Najmä, keď sa plánovaný fototermín na poslednú chvíľu zmenil, alebo hviezda prišla na iné miesto než pôvodne mala prísť. Chcelo to poriadnu kondičku, aby človek, s ťažkou fotobrašňou cez plece, všetko zvládol. Veľké agentúry na festival posielajú aj troch - štyroch fotografov, my sme museli čo najväčší počet hviezd obsiahnuť sami. Záležalo preto na kontaktoch a informáciách. Dostať sa k nim nie je jednoduché, lebo medzi fotoreportérmi vládne veľká rivalita. Nás ale brali ako chudáčikov z východu, čo nemôžu konkurovať, preto boli o čosi zdielnejší. Navyše sme ich uplácali ‘patrónkami‘. Je to náš patent. Keďže na príchod hercov sa neraz čaká hodiny na úmornom slnku, vymysleli sme si životabudič. Do umelohmotných krabičiek z kinofilmov sme naliali trochu whisky - volali sme to patrónky - a zo desať vzali na pľac. Kvapka whisky vždy vzpružila. Foťáci naokolo pozerali, čo to máme, tak sme ich ponúkli. Boli nadšení a patrónky sa ujali.“
Žriebätko Stallone
Jedna z prvých hviezd, ktorú Peter Leginský fotil v Cannes bol Sylvester Stallone. Stallona, keď začínal v pornofilmoch, prezývali žrebec. Živočíšnosťou mnohé ženy fascinuje dodnes, hoci hráva v akčných filmov „pre pánov“, takú záľahu ctiteliek, ako čakala na neho, vraj Peter Leginský nezažil u žiadnej inej hviezdy. Pritom ako sa ukázalo, živý Sly je skôr žriebätko než žrebec. Teda, aspoň čo sa týka výšky.
„Našli sme si dobré miesto pred vchodom do paláca, kam mal prísť na premietanie. Bolo vylúčené, aby sme flek čo len na chvíľku opustili, už by sme sa naň v živote nedostali. Čakali sme asi päť hodín, okolo sa tislo snáď päťtisíc ľudí. V teple mnohí odpadávali, každú chvíľu bolo počuť kvílenie záchranky. Konečne zastavila limuzína. Našteloval som si objektív a čakal, kedy predeň Stallone prejde. Čakám, čakám a nič. Zložil som foták a pozrel sa, čo sa deje a zistil, že dávno prešiel. Bol taký nízky, že prešiel popod objektív. Nestihol som nafotiť nič poriadne, neostávalo než čakať, kým sa skončí premietanie a Sly pôjde naspäť. Stál som tam so všetkými rozvášnenými ctiteľkami hlboko do noci.“
Hviezdy nerobia fóry
V Cannes sú oficiálne fototermíny, na ktoré sa slávni vyobliekajú a nalíčia, aby vyzerali naozaj hviezdne. No musia rátať s tým, že ešte väčší záujem je o fotky v civile. Keď ich fotograf odchytí na ulici, v hoteli, v kaviarni. Ak nie sú upravení, je to ich problém.
„Uvedomujú si, že v kaviarni, alebo v reštaurácii sú na verejnom mieste, a tak na rozdiel od niektorých slovenských herečiek nerobia problémy. Keď vidia fotoaparát, vytiahnu overený úsmev. Vedia, ako okamžite zapózovať, aby vyzerali dobre, lebo nemôžu autorizovať každú fotku. Fotil som takto Douglasa, Nastasju Kinski. V jednej kaviarni som natrafil aj na Claudiu Cardinale. Cvakol som ju, ale fotku som ani nedával von. Predsa len, CC by už potrebovala trošku iné svetlo. Hoci určite vedela, že vznikne nie veľmi lichotivá snímka, aj tak sa foteniu nebránila a ešte mi aj zakývala.“
Ktorá je najkrajšia
V uliciach Cannes sú počas festivalu hviezdy také bežné, že si ich niekedy, najmä keď idú bez ochranky, ani nevšimnete.
„Celkom nenápadná bola napríklad Ornella Muti. Neprišla za veľkú hviezdu. Sedeli sme za stolom viacerí foťáci, keď jeden zakričal - aha, Muti! Nikto sa ani nezdvihol, iba ja som si urobil portrét, u nás bola celkom populárna. Nastassju Kinski som zase odfotil a nevedel, kto to je. Žena, ktorá si kupovala topánky, sa mi videla známa, pre istotu som ju cvakol.“
Mnohé herečky zapôsobili na P. Leginského naživo celkom inak než na plátne. Sharon Stone mala ďaleko od chladného sexsymbolu zo Základného inštinktu. Bola veselá a usmievavá a bez reptania zložila slnečné okuliare, keď jej to pokrikom nakázali temperamentní talianski fotoreportéri.
„Sharon má čosi do seba, ale môj typ to nie je. Čo však má nádherné, je telo. Mám krásne fotky, kde je v dlhých šatách s dekoltom až po zadok. Úžasné krivky, to sa musí nechať.“
Za najkrajšiu herečku Peter Leginský považuje Liv Tyler. Jemná prirodzená krása je vraj ešte strhujúcejšia než na plátne. Najzaujímavejšia sa mu videla niekdajšia družka Jacka Nicholsona Anjelica Houston.
„Dych nevyrazí krásou, ale osobnosťou. Je neprehliadnuteľná nielen kvôli klobúkom, ktoré nosila. Je to výrazná, zaujímavá žena, vyžaruje z nej esprit a úžasná sila.“
Naopak, sklamala ho Melanie Griffith. „Keby nemala na ramene vytetované Banderasovo meno, ani ju nespoznám. Vo filmoch je teda krajšia. Ale bola milá. Dávka exhibície je u nej dosť výrazná. Po Cannes sa pohybovala ako veľká voda a neustále hovorila iba o Banderasovi.“
Znavený milovník
Za najsmutnejšiu snímku považuje Leginský fotografiu Marcella Mastroianniho. Do Cannes prišiel krátko pred smrťou, ťažko chorý, nevládal už chodiť bez podopierania.
„Mastroianni bol môj pubertálny idol. Páčili sa mi najmä švihácke fúziky, predstavoval som si tak seba. Bol zvodca žien, ale zároveň charakterný chlap. Žiaľ, možnosť fotiť ho, som dostal až keď už bol starý pán poznačený chorobou. Do poslednej chvíle sa nevedelo, či vôbec bude mať silu, prísť na premietanie. Báli sme sa opustiť filmový palác, aby sme ho neprepásli, takže deň bol vlastne zabitý. Ale stálo to za to, lebo nakoniec dorazil. Podopieraný dcérou Chiarou, ktorú mal s Catherine Deneuve. Mlčky prešiel špalierom novinárov, sem-tam zakýval. Pri mne na chvíľu postál, potreboval si oddýchnuť. Vtedy sa na mňa pozrel. Bolo to veľmi depresívne, lebo v očiach už chýbali iskra a radosť. Videl som, že v nich nie je život.“
Vypískaný Travolta a pobavený Willis
Brucea Willisa fotil Peter Leginský tri razy, z toho raz mu takmer šliapol na hlavu. Teda, Bruce Leginskému. Stalo sa to takto:
„Náhodou sme sa dozvedeli, že má prísť do jedného hotela na promenáde aj s Jane March, s ktorou hral vo Farbe noci. Hoci nešlo o oficiálny fototermín, čakal tam kopec ľudí, preto sme asi ôsmi fotografi vyliezli na metrový praktikábel, aby sme dobre videli. Každú chvíľu ktosi zavolal, už ide, potom, že nejde, takže napätie sa stupňovalo. Konečne Bruce vošiel a vtedy vyskočil na praktikábel ešte jeden kolega. Darmo sme kričali - neskáč! Praktikábel to nevydržal a všetci sme sa zrútili rovno Willisovi pod nohy. Najprv nevedel čo sa deje, ale potom sa začal strašne smiať. Solidárne počkal, kým sme pozbierali foťáky, ešte nás poľutoval, akú máme ťažkú robotu. Je to veľký sympaťák.“
Travolta mal pre zmenu s fotografmi problémy. Hoci tentoraz išlo o oficiálny fototermín, čakalo sa naň tiež hodiny a keď konečne vystúpil z auta, hneď ho schytil manažér a viedol preč. „Kolegovia zvonku nejednajú s hviezdami v rukavičkách, začali na neho pískať, dupotať. Nakoniec odchádzal s hlavou v dlaniach. Večer, keď išiel do kina, sa pri nás pristavil. Hlboko sa uklonil a ospravedlnil za to, čo sa stalo doobeda. Nebola to vraj jeho chyba, že nemohol zostať, ale teraz zapózuje, koľko treba.“
Vodníci z Cannes
John Travolta mal problém kvôli fotografistom, oni zase mali problém kvôli Hughovi Grantovi a Liz Hurley. Hviezdna dvojica sa rozhodla, že do Cannes príde po mori, jachtou z Monte Carla. Opäť sa nevedelo kedy, tak sa reportéri hodiny dopredu zhromaždili priamo na pláži. Foťáci v prvej „lajne“, za nami fanúšikovia.
„Bolo ich toľko, že nás postupne tlačili stále bližšie k vode. Vtedy začal príliv. Nebolo kam odísť a voda stúpala. Po členky, po kolená… Keď Grant s Liz dorazili, stál som po pás vo vode. Cestou zo mňa tieklo ako z vodníka. Ale fotku som mal!“
Dvojstranu pripravila BARBORA DVOŘÁKOVÁ
